Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Komentár Juraja Petroviča: Dýka v chrbte zdravotníkov

.juraj Petrovič .komentáre

Dnes som sa dočítal, ako Eduard Heger, zastupujúci minister zdravotníctva a horúci kandidát na horúce premiérske kreslo, vysvetľoval predĺženie núdzového stavu. A prvé, čo mi napadlo, bolo: „Stále tá istá drzosť. Nič nezabudli, nič sa nenaučili.“

jedným z dôvodov predĺženia núdzového stavu je podľa Hegera obava, aby si zdravotníci z covidových oddelení nezačali hromadne brať dovolenky a neopustili svojich pacientov.

Jedna vec je, že nikto nie je na covidovom oddelení prikovaný reťazou a keď sa rozhodne odísť, tak ani núdzový stav, ani minister kľačiaci na kolenách ho tam neudržia. Pozrime sa ale na to, o kom to minister Heger takto krásne hovorí.

Hovorí o ľuďoch, ktorí už vyše roka stoja v prvej línii v boji s chorobou, ktorá je skoro tak nevyspytateľná ako Matovičove statusy. Hovorí o ľuďoch, ktorí sa z práce na uzdravovaní pacientov museli prepnúť do vojnovej medicíny, keď väčšine pacientov pomáhajú uľahčiť umieranie. Hovorí o ľuďoch, ktorí zasvätili svoj život zlepšovaniu života iných a teraz sa často musia bezmocne pozerať, ako im umierajú pacienti v absolútne nevídaných počtoch. Hovorí o ľuďoch, ktorí robia veľmi  ťažkú prácu, ktorá nemá konca a ktorá je často mizerne platená. 

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite