tých, ktorí o Matovičovi nemajú žiadne ilúzie, nemôže prekvapiť, že to, čo sa dnes ozývalo z úst predsedu vlády demokratického štátu, znelo skôr ako ultimátum dobyvateľa. Dobyvateľa, ktorý svoju pozíciu nepovažuje za službu ľuďom tejto krajiny. Dobyvateľa, ktorý uveril, že hlasy vo voľbách sú niečo ako božské poverenie, ktoré so sebou prináša práva robiť čokoľvek, hovoriť čokoľvek a trvať na tom, že to je dobré. Dobyvateľa, ktorý sa za rok posunul od pózy, že premiérom ani byť nechcel, do pozície, že je jediný záchranca Slovenska a všetci, vrátane občanov, mu len hádžu polená pod nohy.

Viac ako rekonštrukcia vlády to vyzerá ako Matovičova pomsta. Každý, kto si dovolil ho kritizovať, každý, kto mal tú „drzosť“ nesúhlasiť s niektorým z jeho úžasných zázračných plánov na záchranu Slovenska, každý, kto požadoval jeho odstúpenie pre úplnú neschopnosť vykonávať svoj úrad, musí podľa neho odísť. Inak neodíde.

Teda, nie každý.