jeho vzťah k školským pomôckam (video s ukradnutým perom počas podpisovania zmluvy v Chile obehlo svet), jeho mimiku počas početných medializovaných rozhovorov (ten „úsmev“), svedectvá bývalých spolupracovníkov (napríklad Petra Havlíka a ďalších).

Spomínam na „zhasnuté svetlá“ počas divokej privatizácie začiatkom deväťdesiatych rokov, na tutlané informácie, ktoré presakujú z tajných služieb (o vazalstve voči ruským záujmom). Na jeho dlhodobé spochybňovanie európskej integrácie a jej inštitúcií, popieranie klimatických zmien, proticovidových opatrení, liberálnej demokracie, súžitia kultúr a subkultúr, „obohatenie“ slovníka pojmami ako „pravdoláskar“,  koketovanie s „protestnými“ hnutiami z pravého okraja politickej scény typu AFD v Nemecku či SPD Tomia Okamuru v Česku…