osobne ma už nebaví sledovať nekončiace sa hádky medzi členmi vlády. Vláda z mesiaca kníh urobila mesiac koaličnej krízy. Ako všetci, aj ja som z toho znechutený a unavený.

Minulý víkend som zaniesol riaditeľovi školy dole u nás v dedine počítač. Bol to darovaný notebook, ktorý mi poslal jeden známy. Chcel pomôcť aspoň jednému dieťaťu, pre ktoré nie je on-line vzdelávanie samozrejmosť.

Písala mi aj pani učiteľka, či jej neviem pomôcť s internetom. Žije na vidieku a má také pomalé pripojenie, že si nemôže dovoliť zapnúť ani kameru. Je rada, keď jej ide zvuk. 

Potom mi volali moji rodičia, že sa im nedarí zaregistrovať na očkovanie. Chceli, aby sme si podelili služby a striehli na voľné termíny.

Členovia vlády sa však miesto záchrany ľudských životov rozhodli zachraňovať svoje funkcie. Miesto očkovacej stratégie mesiac riešili stratégiu, kto koho vyhodí z vlády. A namiesto toho, aby vláda oznámila, ako ide pomáhať ľuďom, sme počúvali, kto z nich pôjde do Mongolska alebo Austrálie. Lebo na Slovensko im neostal čas.

Raz sa nás budú deti pýtať, čo sme robili počas pandémie. Na dejepise sa budú učiť, ako sa svet zrazu ocitol na prahu nepredstaviteľných zmien. Ľudstvo riešilo transformáciu ekonomiky, problém s nezamestnanosťou, zmenu vzdelávacích systémov, trhu práce a prichádzajúce dopady ďalšej krízy. Klimatickej.

Raz sa nás budú pýtať, čo sme vtedy robili my. Nebudú veriť, že najväčšou témou tu boli hádky, krik a plač členov vlády.  Za ten mesiac sa dalo urobiť veľa práce v prospech ľudí a ministri mohli napraviť chyby z minulosti. 

Viem to, lebo v strane Spolu sme za ten čas stihli kopu menších aktivít: pomohli sme učiteľkám v materských školách s respirátormi, robili sme webináre pre učiteľov o online vzdelávaní, darovali 1 000 bezplatných prístupov pre znevýhodnené deti na online doučovanie. Bezplatne sme školili živnostníkov a občianske združenia o daňových priznaniach a schémach pomoci. 

Možno je to pre niekoho málo, ale iba z malých zmien môže vzniknúť zmena veľká. Mohli by sme nadávať, hádať sa a dávať veľkohubé vyhlásenia. Takýto štýl politiky však nemá zmysel. 

Na Slovensku sme sa naučili, že politika znamená byť proti niekomu. Proti Mečiarovi, Ficovi alebo Matovičovi. Je to však zúfalo málo, ak vízia krajiny spočíva iba v nekradnutí. To má byť samozrejmosť. Ani v reštaurácii sa nechválime tým, že sme si negrgli na plnú hubu. Takéto správanie je prirodzené, aplauz za to nikto príčetný nečaká.

To, čo nám dnes chýba, je byť za niečo. Nezasväťme svoj život proti niečomu. Tí politici toho nie sú hodní.  Slovensko je krajina, ktorá ma kopu šikovných ľudí, ktorí vedia byť za. Na tomto treba začať stavať.