faktom je, že slovenská vláda neposkytuje svojim občanom skutočnú ochranu počas pandémie covid-19. Pravda je aj to, že aj na poli boja proti korupcii dostáva trhliny. Kroky generálneho prokurátora Žilinku sú nanajvýš otázne. Rýchly útek pred médiami a neochota (neschopnosť) dôveryhodne vysvetliť vyšetrenie podielu Slovenska na únose Vietnamca zaváňajú zametaním kauzy Smeru pod koberec.

Tri týždne bola spoločnosť traumatizovaná tým, či Matovič odíde alebo ostáva. Počúvali sme rozsiahle úvahy o rekonštrukcii vlády. O tom, akým problémom je predseda OĽaNO Matovič, o jeho neschopnosti riadenia, nevhodnej komunikácii. A po tejto veľkej búrke v šerblíku vládnej štvorky sa nič relevantné nezmenilo. Vo vláde budú naďalej sedieť tí istí ministri až na výnimku ministra práce, ktorý odišiel sám z vlastného rozhodnutia. A ministra zdravotníctva, ktorý bol nútene odídený.

Azda v prípade nového ministra zdravotníctva, ktorý je vojak a lekár, nebudeme svedkami toho, že bude pred kolegami a verejnosťou plakať. Ale budeme vidieť ministra, ktorý sa postaví za svoje presvedčenie a bude ho vedieť aj presadiť. Zostáva nám veriť, že človek po takomto kariérnom postupe vie, čo je to zodpovednosť.

Čo sa týka vládnej koalície, nič sa nemení. Matovič, Sulík, Remišová či Kolíková budú naďalej sedieť vedľa seba na vláde. Nikto a nič im nebude brániť v tom, aby sa naďalej hádali. Naďalej spolu budú sedieť na koaličnej rade a rovnako budú rozhodovať o tom, čo bude. Rovnako ako to bolo doteraz.

Pre nás občanov z toho vyplýva, že predčasné voľby sa odkladajú. Je smutné to pomenovať, ale občan nebude na prvom mieste. Ten, kto na vládnej kríze z parlamentných strán bude profitovať najmenej, sú strany Smer 1.0 či Smer 2.0 (Hlas), a to preto, že petícia na povalenie vlády Matoviča stratila zmysel.

Maďarské fórum by považovalo za dôležité, aby si vládna koalícia po ročnej skúsenosti a čiastočnej rekonštrukcii vlády zadefinovala aj nevyhnutné zmeny po obsahovej stránke. A to v prvom rade: Reakciu na súčasnú situáciu s pandémiou. Zhoršenie ekonomickej situácie občanov, firiem a podnikateľov. Riešenie potreby dofinancovania obcí, ktoré suplujú štát v čase pandémie. Neschopnosť a neodbornosť niektorých ministrov riadiť svoje ministerstvá.

Toto však, žiaľ, predmetom ich dohody nie je. Vláda rieši len to, kto zostane a bude sedieť na akej stoličke na šachovnici. Už by bolo na čase, aby sa stredobodom stali občania, a nie egá.