ten výlet dal svetu na známosť, že šéf rezortu financií sa nevie odpútať a vyzliecť z premiérskej roly. Považuje sa stále za čosi viac než „radového“ ministra, a podľa toho sa správa. Výlet je škandálny, samozrejme, preto, lebo aj keby (s výnimkou Merkelovej a Macrona, ktorí majú „výtlak“ na  rokovania s Putinom) bolo štandardom politikov EÚ navštevovať Kremeľ, o ničom inom než o obliehaní Ukrajiny dnes rokovať nemôžu. A zvlášť slovenský politik, ktorý sa ako najbližší sused Ukrajiny musí sám cítiť priamo ohrozený.

Prvý náznak, že zlepšenie celkového dojmu z vládnutia bude pre Hegera nadľudská úloha, avizovala už siahodlhá tlačovka o 120-miliónovej dotácii. Vláčnym monológom Matoviča tu premiér Heger z úctivého pozadia len sekundoval. Podobne ako vo svojej  premiérskej fáze vŕšil Matovič piate cez deviate a odpovede aj na triviálne otázky zahlcoval frázami a balastom. Aj keď autor má inú prognózu, nevie sa ubrániť pocitu, že Hegerov vzťah s Matovičom môže byť pre budúcnosť podstatnejšou skutočnosťou než veľa určite dobrých predsavzatí, akým je napríklad dohoda o pravidelných konzultáciách nového premiéra s prezidentkou Čaputovou.