matovič sa pridal k dlhému radu lídrov, ktorí, keď zistili, že model západnej liberálnej demokracie nepraje ich populizmu a klamstvám, obrátili sa na východ. Liberálna demokracia je postavená aj na tom, že fakty sú fakty a mýty sú mýty. V momente, keď sa nejaký líder snaží podávať mýty ako fakty, narazí. A výsledkom zrážky býva jeho obrat smerom na východ, najčastejšie do Ruska, kde sú fakty len to, čo povie líder. Kde aj realita je taká, akú ju vidí líder. 

Tento obrat nie je v slovenskej politike nič nové. Urobil ho Vladimír Mečiar, urobil ho aj Robert Fico. Igor Matovič je ale rekordér v tom, ako rýchlo sa v polohe, v ktorej sa Mečiar a Fico ocitli po mnohých rokoch, ocitol on sám. Najhoršie na tomto obrate je, že ide proti vláde, ktorej je Igor Matovič členom. Odklon od prozápadného smerovania krajiny, ktorý Matovič svojimi cestami do Moskvy a Budapešti reprezentuje, by si pýtal jednoznačnú reakciu ministra zahraničných vecí, ale aj koaličných partnerov a najmä predsedu vlády. Nie je predsa možné, aby si minister financií, ako odtrhnutý z reťaze, organizoval sám oficiálne zahraničné cesty a na nich viedol rokovania s predstaviteľmi krajín, ktoré majú na demokraciu a Európsku úniu diametrálne odlišný pohľad, ako je oficiálna politika vlády. Je to veľmi nebezpečný a budúcnosť Slovenska zásadným spôsobom ohrozujúci precedens.