miloš Zeman od nástupu do úradu prezidenta významne rozširoval rámce výkonu tejto funkcie. Bohužiaľ, väčšinovo do smerov, ktoré neprajú Českej republike a jej občanom. V prvom rade to slúži jemu a jeho hradným kumpánom, v druhom rade ale často režimom, ktoré majú od demokracie tak ďaleko, ako Zeman od zdravého tela. Jeho veľmi sebastredný postoj k českej ústave bolo možné vidieť už pri vymenovaní úradníckej vlády, ktorá vznikla po demisii premiéra Nečasa a napriek tomu, že mal na stole dostatok podpisov v poslaneckej snemovni, ktoré by umožnili vznik vlády rovnakej koalície, len s iným premiérom. Úradnícka vláda Jiřího Rusnoka nedostala v snemovni dôveru, napriek tomu ju Zeman udržal pri moci až do predčasných volieb. Grobianstvo, vulgárne výroky a správanie, ktoré trvalo znižuje vážnosť úradu prezidenta, sú tiež už osem rokov súčasťou českej politickej reality.

Ešte nepríjemnejším a pre Českú republiku nebezpečnejším je ale Zemanov vzťah k diktatúram. V prípade Ruska a Číny je tvrdým zástancom nezasahovania do ich vnútorných záležitostí, aj keď ide o tak zásadné veci, ako je genocída Ujgurov alebo porušovane ľudských práv v Rusku či vraždenie ruských expatriantov agentami GRU.