začnem pozitívami. V prvej vlne vláda nariadila obmedzenie kontaktov v situácii, keď sme na Slovensku mali ešte veľmi málo nakazených v porovnaní s inými krajinami, ktoré čakali dlhšie. Urobili sme dobre a vďaka tomuto skorému kroku u nás umrelo neporovnateľne menej ľudí ako v Taliansku či Francúzsku (aj v prepočte na počet obyvateľov). Je pravda, že pandémia prišla z juhu a my sme mali čas poučiť sa z chýb iných. Ale iné krajiny, ako napr. Švédsko, mali rovnako veľa času a rozhodli sa zle: mali oveľa viac mŕtvych a napriek tomu, že nezavreli ekonomiku, porovnateľné hospodárske straty. 

Vláda, žiaľ, už do zimy zabudla na kľúčové ponaučenie z jari – že obmedzenia kontaktov treba robiť skôr, než sa nákaza rozšíri. Bývalý minister zdravotníctva Marek Krajčí v médiách priznal, že vláda mala k dispozícii predpokladané počty chorých a mŕtvych v prípade nezatvorenia obchodov pred vianočnými sviatkami, ale neurobila tak. Aj preto môj kolega Braňo Vančo v mene Progresívneho Slovenska podal trestné oznámenie na neznámeho páchateľa. Lebo politici nenesú iba politickú zodpovednosť, ale v prípade porušenia zákonných povinností aj trestnoprávnu. 

Už od jari je zrejmé, že obmedzenia samotné pandémiu nezastavia, a už niekedy od leta 2020 vieme, že vakcína bude nielen nevyhnutná, ale aj k dispozícii. (Európska komisia rokovala s dodávateľmi už v júli 2020.) Mali sme mesiace na to, aby sme si premysleli, ako budeme očkovať a ako motivovať ľudí na to, aby sa dali očkovať. A aj tak sme to urobili zle.  

Ako zdokumentovala moja kolegyňa v Progresívnom Slovensku Lucia Plaváková, dodnes sme zaočkovali iba asi 50 percent tých najzraniteľnejších – ľudí nad 80 rokov. Niektoré krajiny (Španielsko, Írsko) už zaočkovali 100 percent tejto vekovej kategórie. Tu neplatí vládou často opakované „aj by sme očkovali, ale niet čím“. Na Slovensku žije zhruba 190-tisíc ľudí vo veku 80 a viac rokov. Stihli sme zaočkovať päťkrát viac, vyše milióna. Čiže vakcín bolo dosť, len pre našich najstarších a najzraniteľnejších nie?  

Čísla nepustia – tu nezlyhali zahraniční dodávatelia vakcín, ale ich slovenský distribútor: vláda. Chcelo to silnejšiu cielenú kampaň pre tých najstarších. Neposielať ich čakať do nemocníc, ale od začiatku buď chodiť s vakcínami za nimi, alebo očkovanie zveriť ich všeobecným lekárom, za čo som vtedy ešte ako koaličný poslanec v januári neúspešne bojoval s vtedajším ministrom zdravotníctva Marekom Krajčím. Nič z toho sa nestalo a stále nedeje. 

Dôvodov je viac, ale jedným z dôležitých faktorov je posadnutosť bývalého ministra a hlavne bývalého predsedu vlády plošným testovaním. Zdroje z ministerstva zdravotníctva mi opakovane povedali, že často tí istí ľudia pripravovali aj testovanie, aj očkovanie a že keď sa venujú tomu prvému, nestíhajú to druhé. Čiže ku kozmickým finančným nákladom na testovanie – vyše 478 miliónov, ako zverejnilo Progresívne Slovensko – si pokojne prirátajme aj životy tých, ktorí sa aj chceli dať očkovať, ale  to nestihli, nakazili sa a umreli. Nový minister zdravotníctva si je zjavne vedomý chýb svojho predchodcu a plošné testovanie sa skončilo. Ostáva dúfať, že má víziu, energiu a hlavne politický výtlak napraviť aj chyby v očkovaní či trasovaní pred návratom tretej vlny.