zatiaľ sa presne nevie, prečo vektorové vakcíny AstraZeneca a Johnson & Johnson spôsobujú vo veľmi vzácnych prípadoch krvné zrazeniny. Vedci majú rôzne teórie, faktom ale je, že pohlavie, vek, užívanie hormonálnych liekov a niektoré vrodené faktory zvyšujú toto riziko. To ale znamená, že ak by sme pre očkovanie touto vakcínou vyberali ľudí, ktorí nepatria do vyššie uvedených rizikových skupín, výskyt krvných zrazenín, nota bene smrteľných krvných zrazenín by mal byť ešte oveľa vzácnejší. Približne rovnako častý, ako u mRNA vakcín od Pfizer-BioNTech a Moderny. Prečo to teda nerobíme?

Úloha stanoviť jasné pravidlá pre to, kto a akú vakcínu má dostať, je jednoznačne na pleciach ministerstva zdravotníctva. To nevyužilo možnosť použiť dáta od praktických lekárov pre rozdelenie ľudí do skupín podľa anamnéz, a následné určenie vakcín, ktorými sa tieto skupiny môžu bezpečnejšie očkovať. Namiesto trpezlivej, správne smerovanej a všetky dostupné kanály využívajúcej očkovacej kampane, ktorá by zvýšila ochotu očkovať sa u najohrozenejších ročníkov, teda seniorov, sa ministerstvo a ďalšie zodpovedné orgány len prizerajú, ako istý Peter Lipták otvorene odmieta a neodporúča očkovanie v DSS-kách. Je možné, že tým priamo zapríčiní jedno alebo viac úmrtí, ale napriek tomu má tento človek stále oprávnenie vykonávať povolanie praktického lekára. To, že ide o prokremeľského trolla, šíriaceho kremeľskú propagandu a adorujúceho Putina a Sputnik V, len dokresľuje obraz úplného zlyhania systému, ktorý by mal pacientov pred takýmto človekom, porušujúcim všetky pravidlá medicíny založenej na dôkazoch, razantne a účinne chrániť. Seniori, zmätení a dezinformovaní Liptákom a jemu podobnými majú pochopiteľne strach. Nikto si nedal tú námahu vysvetľovať a rozptyľovať ich obavy. Reči o tom, ako musíme chrániť tých najzraniteľnejších, boli opäť len rečami. Na skutky nikdy nedošlo.

Reakcia verejnosti na správy o trombóze so smrteľným následkom je pochopiteľná. Dá sa prirovnať k reakcii na letecké nešťastie, pri ktorom niekto zahynul. Po každej vážnej leteckej nehode, ktorá sa dostane na titulky novín, na chvíľu klesne počet ľudí, ktorí cestujú lietadlom. To, že majú štatisticky oveľa väčšiu šancu zahynúť pri dopravnej nehode v aute, ktorým idú namiesto lietadla, je vedecky dokázaný fakt. Po útoku na dvojičky klesol počet nalietaných kilometrov na pasažiera v USA o 12 – 20 %. Cesty boli naopak plnšie, pretože sa viac ľudí rozhodlo ísť autom. Nemecký profesor Gerd Gigerenzer, špecializujúci sa na rizikové kalkulácie odhadol, že na cestách v USA umrelo o približne 1500 ľudí viac práve z dôvodu toho, že namiesto lietadla cestovali autom. To je polovica z počtu priamych obetí teroristického útoku na USA v septembri 2001, ktorých bolo 2996. Gigenzer tiež povedal, že čiatočnú vinu na zbytočných obetiach dopravných nehôd nesie aj vláda, ktorá prehnala a zbytočne zdôrazňovala hrozbu ďalších teroristických útokov po septembri 2001.