dôvod je jednoduchý: kríza gniavi inak životaschopné kapacity len preto, že nemajú hotovosť vinou pandemických opatrení. Je lepšie udržať ich nad vodou dovtedy, kým kríza nepominie, ako ich nechať padnúť. To nie je argument za akékoľvek bezhlavé výdavky: napríklad tých zhruba 400 miliónov eur, ktoré vláda len tento rok minula na celoplošný „skríning“, bolo úplne zbytočnou dierou v rozpočte. A nie, tu neplatí, že „po bitke je každý generál“, ako minule v parlamente obhajoval chybné rozpočtové rozhodnutia Ján Budaj – proti skríningu protestovalo Progresívne Slovensko aj ja osobne ešte v januári, teda v čase, keď bolo pokračovanie celoplošného testovania oznamované. 

Ale rozumná pomoc, mierená na podnikateľov postihnutých pandemickými obmedzeniami, by mala byť ešte štedrejšia. Sám šéf Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ján Tóth nedávno varoval, že „Slovensko v rokoch 2020 – 2021 zatiaľ dáva priamu pomoc na úrovni 3 percent HDP, pričom priemer v EÚ je na úrovni 7 percent HDP“.