návrh zapadá do nebezpečného rastu rozsahu a vplyvu štátu, ktorý sa odvíja od politického hladu po väčšom rozhodovaní a prerozdeľovaní. Živí aj mýtus obeda zadarmo a ilúziu „sociálne spravodlivých“ nárokov na darčeky z daní či odvodov a nerešpektuje ekonomické koncepty ako vzácnosť a podnikateľmi tvorené bohatstvo, z ktorého profitujú aj ostatní. Podkopal by tak tvorbu zdrojov, podporil ich spotrebu a prehĺbil problémy zadlžených verejných financií. Tie sa zväčšia, ak poslanci zatnú sekeru vytiahnutú ministrom financií, aj pre nepandemické výdavky vo výške 1 miliardy eur.  

Celkové bremeno daní ako administratívne vynútených platieb pritom už v roku 2019 dosiahlo 63,75 percenta k priemerným mzdovým nákladom a od roku 2014 narástlo o 3,4 percentuálneho bodu. Zámer, ktorý zvýši celkové zaťaženie, je ekonomicky neospravedlniteľný. Napríklad nárast sadzby DPH z 20 na 25 percent by vo vyšších cenách spotrebiteľov zdvihol bremeno ľudí povinnými platbami o 1,6 percentuálneho bodu na 65,3 percenta k  mzdovým nákladom. Práve DPH ako málo viditeľná a pre vládu efektívna daň účinne živí rast štátu. Popri pozitívom návrhu na presun odvodov zo zamestnávateľov na zamestnancov narážajú ďalšie návrhy na zjednodušenie na vyššie zaťaženie.