spočiatku sme pred covidom nemali inú obranu, ako pasívne opatrenia, lockdowny a obmedzovanie kontaktov, práce, obchodov a života mimo rodinných bublín. Každý bol rovnako ohrozený, každý sa musel rovnako chrániť. Niekomu sa to darilo lepšie, niekomu horšie. Niektorí sa nakazili, niektorí ochoreli, niektorí umreli. Až vďaka vakcínam sa situácia vo vojne covid verzus ľudia začala obracať. Ľudia získali silnú a fungujúcu zbraň, ktorou sa dokážu pred ochorením účinne brániť. Napriek tomu je u nás ešte veľká časť obyvateľov nezaočkovaná, a určitá časť z nich sa ani zaočkovať nechce.
Covid má na Slovensku doteraz vyše dvanásťtisíc obetí. Teda tých, o ktorých vieme. Koľko obetí pribudne len preto, že už dnes sú obeťami úplne inej vojny, sa ešte len dozvieme. Vojna o mysle slovenských občanov sa vedie už desaťročia – a bohužiaľ to stále vyzerá tak, že nepriateľ vyhráva jednu bitku za druhou. Na začiatku pandémie sa objavila nádej, že táto jasne viditeľná hrozba smrti by mohla ľudí priviesť späť k zdravému rozumu. Nádej sa však veľmi skoro ukázala ako márna. Dezinfoscéna sa novej situácii prispôsobila oveľa rýchlejšie ako odborníci a politici. Takže ako vždy získala náskok a tí, ktorí boli náchylní veriť nezmyslom, ktoré šíri, neboli konfrontovaní s realitou a solídnymi faktami, prezentovanými dôveryhodnými nositeľmi. Naopak – časť politikov, vydesených stratou vládnej moci a s tým súvisiacim rizikom možného trestného stíhania, sa bez štipky hanby pridala k fašistom a ďalším bláznom šíriacim nezmysly. A tak je u nás ešte stále veľa ľudí, ktorí váhajú, pochybujú, alebo rovno odmietajú chrániť životy svoje aj svojich detí.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.