tohtoročné nemecké voľby sú významné nielen slovenským, európskym a svetovým významom Nemecka. Sú spojené aj s odchodom nemeckej političky posledného tridsaťročia Angely Merkelovej, ktorá vo významnej miere spoluurčovala tvár dnešného sveta. Neodchádza triumfálne, no jej význam zrejme s odstupom od každodennej politiky historicky porastie.

Boj o jej následníctvo prepukol fakticky už po voľbách v roku 2017. V CDU sa napokon rozhodovalo medzi franským lišiakom, predsedom CSU, bavorským predsedom vlády Markusom Söderom a predsedom CDU Arminom Laschetom, šéfom vlády najľudnatejšej nemeckej krajiny Severné Porýnie-Vestfálsko. Söder je úspešný politik. Hovorí nie a myslí možno, hovorí možno a myslí áno a keď povedal áno, bola z toho vojna medzi CDU a CSU, v ktorej neostal kameň na kameni. Ustúpil až po noci strávenej s doyenmi CDU predsedom nemeckého parlamentu Wolfgangom Schäublem a predsedom hessenskej vlády Volkerom Bouffierom. Pri tom rozhovore by som na jeho mieste nechcel byť. Dnes sa obaja s Laschetom tvária ako najväčší priatelia, ale Nemci vedia svoje.

Druhú časť nemeckej predvolebnej štvorylky tvorí vzostup Zelených. Po voľbe Annaleny Baerbock za kandidátku na kancelárku predbehli Zelení vo výskumoch verejnej mienky CDU/CSU a začalo sa vážne špekulovať o koalícii Zelených, SPD, Ľavice a/alebo Slobodných demokratov. Lenže kandidátka na kancelárku sa dostala pod mediálnu paľbu. Zabudla totiž uviesť kompletné údaje o svojom štúdiu a bočných príjmoch, čo sa v Nemecku na rozdiel od nás berie vážne. Zelení začali klesať a knokautovaný Laschet po výraznom víťazstve CDU v posledných krajinských voľbách pomaly vstáva zo zeme.