slovenská spoločnosť je rozdelená hlbokou priekopou. Na jej jednej strane sú tí, ktorí dôverujú renomovaným vedcom, karentovaným vedeckým časopisom a z toho vyplývajúcej pravde, že vakcíny sú jediným spôsobom, ako zabrániť tretej vlne covidu-19. A teda aj z dlhodobého hľadiska jedinou cestou k návratu do normálneho života. To sú tie vyše dva milióny ľudí, ktorí sa rozhodli dať zaočkovať a dostali teda aspoň jednu dávku vakcíny.
Na druhej strane priekopy sú tí, ktorí majú strach. Strach živený najrôznejšími spôsobmi. Od rôznych pochybných stránok, poloprávd či úplných nezmyslov, šírených v sociálnych bublinách, až po normálny iracionálny strach z neznámeho. Samostatnou kapitolou sú lekári, ktorí svojich pacientov odhovárajú od očkovania, aj keď na to nie je žiadny medicínsky dôvod. Títo ľudia sú zakopaní v zákopoch svojich omylov a celkom agresívne útočia na každého, kto ich konfrontuje s vedecky overenou pravdou. Cítia sa ešte ohrozenejší a stávajú sa ešte agresívnejšie zarytými a hlasnými odporcami očkovania. Najsmutnejší na ich postoji je egoizmus, kedy kvôli minimálnemu riziku pri očkovaní odmietajú myslieť na kohokoľvek iného okrem seba. Spôsobujúc tým zároveň obrovský pocit hnevu a bezmocnosti u tých, ktorí ten krok, aj v záujme svojich blízkych, kolegov alebo proste spoluobčanov, urobili.
Slovensko je tak zložené z dvoch skupín občanov. Tej prvej, ktorej záleží na krajine ako celku, a tej druhej, ktorej vlastné dobro, vlastné bezpečie a vlastné presvedčenie stoja nad všetkým. To im ale nebráni užívať si všetky benefity spoločnosti, ktorú „držia“ najmä tí prví.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.