Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

.pohľad Veroniky Brunckovej: Niekedy je lepšie mlčať

.veronika Bruncková .komentáre .pohľad veroniky brunckovej

Okrem Kováčikovho súdu sa tento týždeň prehnalo Slovenskom aj tehotenstvo v Moldave nad Bodvou. A ja už pár dní nerozumiem našej necitlivosti.

niekoľko rokov som pracovala s deťmi zo sociálne vylúčeného prostredia. Boli to najmä deti z detských domovov a rómskych komunít, s ktorými sme si rokmi vytvorili hlboké vzťahy. (Ak to niektorí z nich práve čítajú, chcem vás špeciálne pozdraviť a za všetko vám ďakujem.) Stretávali sme sa pravidelne (raz za týždeň) na fare v rôznorodej komunite spolu s deťmi, ktorých rodičia sa napríklad vyvážali na bavorákoch. A nikomu tento stret neprišiel zvláštny. Každý sa od toho druhého učil skutočnej šírke sveta a jeho problémov. 

Možno tu sa položili jedny zo základov môjho životného nastavenia, ktoré sa snaží nikoho za nič nesúdiť, lebo netušíme, čím si ľudia okolo v živote prešli. A už vôbec nerozoberať životy iných kade-tade. Tieto deti boli totiž špeciálne citlivé na každú pochvalu aj na každú výčitku. Niekedy sa nanovo učili, ako spracovať záujem druhého o nich samých a hlavne rozlišovať, či mu môžu dôverovať.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite