príbeh pani Zuzany 

Všetci videli, čítali alebo počuli stručný príbeh pani Zuzany, ktorá nevyhrala 400 tis. eur v prvom kole očkovacej lotérie preto, že štatút nepočítal s oneskorením signálu pri pozeraní relácie cez internet. Následne sa minister financií zodpovedný za tvorbu tohto štatútu, uvedomujúc si oprávnený hnev zas ním aspoň na chvíľu zjednoteného národa, osobne vybral za pani Zuzanou, ktorej osobné údaje získal nevedno či úplne zákonným spôsobom, ale to nechajme bokom. Bolo treba hasiť, tak sa hasilo. Pri príležitosti tejto vrúcnej návštevy vyhlásil: „Právo nemôže byť len striktné, jednoznačné a jasné, ale malo byť aj ľudské a v tomto prípade to tak obidvaja cítime, že sa tu stala krivda,“ a taktiež to, že má pani Zuzana „morálne právo na výhru“. Je to skutočne tak? Čo to znamená z pohľadu práva?

príbeh prirodzeného a pozitívneho práva

Konflikt pozitívneho práva (zjednodušene zákonov) a prirodzeného práva (zjednodušene morálky) je odvekým právno-filozofickým sporom. Nejde o jednoduchú problematiku, ale skúsim ju napriek tomu stručne vysvetliť. Laici ju často postavia tak ako minister financií – musíme dodržiavať pozitívne právo (zákony), ale nie, ak je nespravodlivé, resp. nemorálne. Po druhej svetovej vojne sformuloval nemecký právnik Gustav Radbruch tzv. Radbruchovu formulu. Jej cieľom bolo vyrovnať sa s nemorálnym nacistickým právom. V podstate v nej hovoril, že pozitívne právo síce platí a má sa dodržiavať, a to aj vtedy, ak je nespravodlivé, ale nie vtedy, ak je až tak extrémne nespravodlivé, že je ho nutné ako nenáležité odmietnuť.