návrh zákona ma štyri ciele. Optimalizovať sieť poskytovateľov ústavnej starostlivosti, reformovať primárnu ambulantnú starostlivosť  pre dospelých a pre deti a dorast, zvýšiť nezávislosť Úradu  pre dohľad a regulovať zisk zdravotných poisťovní.

V prvom rade treba jasne povedať, že nejde o žiadnu reformu, naopak. Kategorizácia nemocníc je akýmsi pokračovaním poslednej fázy údajnej reformy pod názvom Stratifikácia nemocníc z čias ministerky Kalavskej. Pôvodne chcela systémom ministerského rozhodovania vyraďovať nemocnice zo siete. Vzhľadom na pluralitné vlastníctvo nemocníc má štát iba veľmi obmedzené možnosti redukcie siete, pretože má vplyv iba na štátne nemocnice ktoré redukovať neplánuje, naopak. 

Posledný Kalavskej variant už hovoril čosi iné. Snažil sa definovať podmienky materiálno-technického vybavenia, ktoré musí nemocnica spĺňať, aby uzavrela zmluvu s poisťovňou. Stratifikácia je na smetisku dejín, ale nepriamo na ňu nadväzuje Lengvarského kategorizácia nemocníc. Nevadí, že všade vo svete sa tomu hovorí určujúce znaky, alebo aj podmienky na uzavretie kontraktu medzi poisťovňou a nemocnicou.