poloprázdna sála parlamentu. V nej sedí vždy prítomný poslanec Miroslav Suja, niekdajšia pravá ruka mafiánskeho bosa Mikuláša Černáka, hlásiaci sa do každej rozpravy a majúci faktickú poznámku ku každému vystúpeniu v rozprave. Jedna vec je hlasitosť jeho prejavu, ktorá zakladá dôvod na poskytnutie chráničov sluchu ostatným poslancom ako opatrenie v rámci bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Horší je obsah, v ktorom sa neraz nachádzajú urážky adresované okrem iných aj ostatným poslancom a na druhej strane sa tam nenachádzajú žiadne vecné argumenty. Ešte horšie je, že Miroslav Suja zďaleka nie je jediný s podobným štýlom prejavu. Poloprázdna sála parlamentu preto nie je náhoda, ale dôsledok. V takomto prostredí sa totiž skutočne nedá slušne a vecne diskutovať. To však znamená oslabenie demokratickej rozpravy a presunutie diskusie o spoločenských otázkach na iné fóra, najmä na sociálne siete. Tam je možné čokoľvek, pretože chýba názorový a politický oponent.
S výdatnou podporou algoritmov sociálnych sietí a ich neschopnosťou či neochotou regulovať nevhodné, či priam nebezpečné príspevky, sa vytvárajú bubliny, spoločnosť sa čoraz viac názorovo rozchádza a čoraz menej je schopná nájsť spoločnú reč bez zbytočných vybičovaných emócií. Ale to je práve ten cieľ, ktorí poniektorí poslanci sledujú a ktorým si naháňajú hlasy v nikdy sa nekončiacej predvolebnej kampani. Parlamentná kultúra, ktorá na Slovensku nikdy nebola ideálna, sa čím ďalej, tým viac stáva skôr parlamentnou nekultúrou. A to som ešte nespomenula rúška na brade a iné prejavy boja proti hygienokracii, vykrikovanie, pískanie a bučanie z poslaneckých lavíc, jemné fyzické násilie, napríklad v parlamentnej jedálni, žalostne nevhodné odievanie a mnoho ďalšieho.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.