pápež na nej číta z listu text: „Dôvodom mojej návštevy Slovenska je rastúci záujem o náboženské témy. Neustále odtiaľto slýcham o božích mlynoch, očistci, Judášovi či kajúcnikoch.“ Vyzerá to ako trochu nejapný žart, ale je to smrteľne vážny fakt o dvoch tvárach Slovenska. V ten istý deň, keď prišiel pápež na Slovensko, zadržal antitím inšpekcie ministerstva vnútra štyroch elitných vyšetrovateľov NAKA a v ten istý deň zadržali podriadení aj zastupujúceho šéfa inšpekcie Petra Scholtza. Ministerku spravodlivosti to vyrušilo, ale takáto oplzlosť ju mala skôr katapultovať zo stoličky.

Návšteva pontifika mala posvätnú povahu festivity, sviatku a oslavy, a tak to ľudia na Slovensku aj vnímali. Cítili sa účastníkmi slávnosti – v Bratislave, v Košiciach, v Prešove, v Šaštíne, veriaci všetkých denominácií, ale aj tí bez náboženskej príslušnosti. V tomto zmysle bol zásah antitímu vedomým, bezbožným rúhaním. Ako sa hovorí: pod lampou býva najväčšia tma.  

A aby toho nebolo málo, v ten istý deň Miroslav Beblavý vyhlásil, že „keď si odmyslíme výstrelky Matoviča a Kollára, je tu vláda štandardnej stredopravej orientácie“, pričom zabudol na to, že Matovič s Kollárom nie sú výstrelkami, ale jadrom vládnej koalície, ako aj na to, ako vinou korupcie a vnútorného rozkladu skončila stredopravá vláda SDKÚ, KDH a MOSTA/HÍD. Zabudol však najmä na to, že štandardom tejto vlády sa stal sebaničivý pud a že práve preto dnes, aj po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, dvíha Smer hlavu.