môžeme skúsiť pominúť bizarnosť situácie, keď summit ľudí, ktorí sa sami vyhlasujú za kresťanských konzervatívcov, otvára Boris Kollár. Človek, spájaný s mafiou, človek, o ktorom sa hovorí, že pašoval drogy a človek, ktorý má veľa detí s len o niečo menej ženami. Čo sa ale nedá pominúť je spôsob, akým Juraj Šúst obhajuje Kollára. Hlavným bodom obhajoby je Milan Krajniak, ktorý síce na summite nevystúpil, ale zas údajne pripravuje dôchodkovú reformu, ktorá pomôže viacdetným rodinám. Do očí bijúci morálny relativizmus pri otázke, či je vhodné, aby práve Kollár rozprával na konzervatívnom summite o láske k žene a rodine sa maskuje tým, že je to ľahký terč a že je to vlastne jedno, pokiaľ robí a hovorí to, čo chceme počuť my. 

Šúst nemá problém ani s Kollárovým odmietaním migrantov a v zásade tvrdí, že láska k blížnemu je v poriadku, ale len pokiaľ je ten blížny náš. Teda kresťan. Preto je mu aj tak sympatické, čo v tejto otázke robí Orbán.

Rovnaký postoj má Šúst aj k výchove detí. Nie je dôležité, že vedecký konsenzus je na strane výchovy detí v harmonickom prostredí a je prakticky jedno, aké pohlavie majú osoby, ktoré to prostredie vytvárajú. Šúst sa drží jednej jedinej, Regnerusovej štúdie, ktorá tvrdí opak. Tá síce bola dávno vedecky vyvrátená, ale to Šústovi nijako neprekáža. Ignorovanie, alebo odmietanie faktov sa v rozhovore objavuje opakovane.