takéto chápanie štátu, dané okrem iného silovo legislatívne, veď platila taká zvrhlosť, akým bol článok štyri vtedajšej Ústavy o tom, že vedúcu úlohu v štáte ma Komunistická strana. A komu sa to nepáčilo, tak sa rýchlo zoznámil s predimenzovaným a život ohrozujúcim represívnym aparátom, deformovanou justíciou, výlučne  štátnym vlastníctvom výrobných prostriedkov a iba štátom poskytovaných služieb, centrálne riadenej ekonomiky.

Zabudli sme,  že to všetko viedlo k veľkému krachu socializmu u nás roku 1989. Teda, aspoň sme si to vtedy mysleli. Štyridsať rokov sú tri generácie občanov, ktorí si plne zažili radovánky socializmu a ktorí svoje spomienky odovzdávajú aj porevolučným pomaly už trom generáciám.