Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Šanca pre krajanov aj pre Slovensko

.zuzana Palovič .komentáre

Národná rada už po tretíkrát presunula rokovanie o novele zákona o štátnom občianstve. Je tu však aj ďalšia očakávaná zmena, ktorá môže mať ďalekosiahle dôsledky.

slovenský parlament rozhoduje nielen o osude novodobých migrantov, ale aj potomkov našich vysťahovalcov z dôb dávno minulých. Súčasný návrh totiž počíta s tým, že o slovenský pas budú môcť žiadať aj ich deti, vnuci a pravnuci. V zložitom jazyku návrhu sa však skrýva podmienka, ktorá by získanie občianstva komplikovala. Ide o povolený pobyt na Slovensku.

Je faktom, že do histórie Slovenska sa výrazne zapísala migrácia. Počas posledných dvoch storočí opustila Slovensko až tretina obyvateľstva. Najväčší exodus nastal na prelome 19. a 20. storočia a spôsobil, že Slovensko má po Írsku z európskych krajín druhý najvyšší počet vysťahovalcov v prepočte na obyvateľa.

Slováci sa začali do Severnej Ameriky masovo sťahovať od konca Americkej občianskej vojny v roku 1865. Priemyselný boom na severe USA a zrušenie otroctva spôsobili veľký dopyt po lacnej pracovnej sile. V rámci najväčšej migrácie odišlo do Nového sveta až 55 miliónov Európanov.

Na východe Slovenska sa najchudobnejšie regióny takmer úplne vyľudnili. V poloprázdnych dedinách zostali len ženy a deti, ktoré v neprítomnosti mužov museli zastať ťažkú poľnohospodársku prácu. Uhorské úrady sa snažili vysťahovalectvu zabrániť a zákon z roku 1903 dokonca etnickým Maďarom zakazoval, aby opúšťali krajinu. Zároveň však bolo vysťahovalectvo pohodlným spôsobom, ako Uhorsko zbaviť početných etnických menšín.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite