právna podstata problému

Na začiatok je potrebné zhrnúť pár právnych faktov. Ak to niekto nezvládne absorbovať, tak nech rovno preskočí na ďalší odsek, vysvetlím to ešte raz stručnejšie a jednoduchšie. Generálny prokurátor sa v marci tohto roka obrátil na Ústavný súd okrem iného aj s tým, aby posúdil ústavnosť § 59b zákona č. 355/2007 Z. z., o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia (sľubujem, že toto je jediný paragraf, ktorý v tomto článku spomeniem). Je to paragraf, na základe ktorého sa vydávajú všetky vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva o protipandemických opatreniach. Prijal ho parlament na jeseň minulého roka ako reakciu na to, že dovtedy platná právna úprava bola deravá ako rešeto, keďže nikto s pandémiou rázu covid-19 úplne nepočítal. Generálny prokurátor sa domnieva, že tento paragraf je protiústavný. Hlavným argumentom, prečo sa tak domnieva, je to, že sa vyhlášky zverejňujú vo Vestníku vlády, a nie v Zbierke zákonov. Zdá sa to malichernosť, ale právo má svoje pravidlá. Jedným z nich je práve to, že ak má nejaký predpis platiť všeobecne pre všetkých, mal by byť publikovaný na jednom mieste, a to práve v Zbierke zákonov a za určitých podmienok. Platí totiž, že neznalosť právnych predpisov neospravedlňuje a každý je povinný ich dodržiavať. Ak sa však majú dodržiavať, musia ich ľudia poznať a na to, aby ich poznali, sme zaviedli pravidlo, že sa uverejňujú v Zbierke zákonov. V § 59b sa však zavádza špeciálny režim špeciálne pre vyhlášky ÚVZ a priamo sa v ňom uvádza, že síce sú všeobecne záväznými právnymi predpismi, ale zverejňujú sa nie celkom tradične vo Vestníku vlády. Otázka je, či je pre takýto špeciálny režim legitímny dôvod. A tým legitímnym dôvodom mám na mysli to, či je to ospravedlniteľné z hľadiska ústavy, či sa tým nevytvára „legislatívny chaos“, ako namieta generálny prokurátor, a nie je to v rozpore s princípom právnej istoty a ďalšími ustanoveniami ústavy. Mimochodom, to, že ľudia poznajú právo len preto, že je zverejnené v Zbierke zákonov, a nie vo Vestníku vlády, je ilúziou. Práve ohľadom vyhlášok ÚVZ je informovanie verejnosti oveľa intenzívnejšie aj cez médiá než o akýchkoľvek iných predpisoch. Druhým problémom je to, že ak niečo nazvete všeobecne záväzným právnym predpisom, tak by mal o jeho prípadnej protiústavnosti rozhodovať Ústavný súd. Vyhlášky ÚVZ sú však špecifickým právnym predpisom, postavenie ÚVZ je tiež špecifické a nie je teda úplne jasné, či to ten Ústavný súd vôbec posudzovať môže a ak nie, ako zabezpečíme právo na súdnu ochranu. A pred týmto rozhodnutím stojí Ústavný súd.

spoločenská podstata problému

Ešte raz v skratke. Ústavný súd musí rozhodnúť, či je ustanovenie zákona, na základe ktorého sa vydávajú všetky vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva o protipandemických opatreniach, protiústavné alebo nie. Navrhol to totiž generálny prokurátor, ktorému prekáža hlavne to, že sa neuverejňujú v Zbierke zákonov, ale vo Vestníku vlády, čo však prakticky pre ľudí zase až taký veľký problém nie je. Ak by rozhodol, že je protiústavné, máme problém. Ten problém má niekoľko rovín. Jedna je právna, kde si viem veľmi dobre predstaviť argumentáciu, že je to takto v poriadku, ale viem si predstaviť aj argumentáciu, že to v poriadku nie je a nie som si istá, na čom sa zhodne väčšina sudcov Ústavného súdu. Tak to v práve chodí, že rozhodnutia o zložitých otázkach nie sú jednoduché a je úlohou súdov, aby o nich rozhodli. Ak Ústavný súd rozhodne, že má pravdu Generálny prokurátor, zákon sa zmení.