čo jedol Robert Kaliňák, nevieme. Možno sú zlaté minc slaninou a reči o likvidácii Lipšica tlačenkou. Možno generálny prokurátor neodkazoval po Obšickom Ficovi naozaj nič. A možno je to trestnoprávne naozaj slabé. Zďaleka to však nepripomína Gorilu, tu nejde o nástroj vydierania v prospech jednej podnikateľskej skupiny, ale o konkrétne vyšetrovania konkrétnych ľudí na základe súdneho rozhodnutia. Ako to bolo so súdnym rozhodnutím o odpočúvaní a kto vyniesol záznamy z odpočúvania na verejnosť, musia však zistiť orgány na to určené. 

A možno to všetko len odvádza pozornosť od podstaty. Vedeli sme už dávnejšie, že hlas podobný Ficovi sa zaručil za podporu podnikateľov svojej strane vlastnou hlavou. Vieme, že za to nebol trestne stíhaný, ale stal sa podpredsedom parlamentu. Nevideli sme, kto sa stretával s Ficom v hoteli Hilton. Tušili sme, že šlo o rozvinutý spôsob korupcie, ale nemali sme ho zdokumentovaný. Teraz, po tých stretnutiach v poľovníckej chate, to už nielen tušíme, ale presne vieme zdokumentovať, ako fungoval celý systém. Aké porady mali najvýznamnejší politici v štáte s podnikateľmi, advokátmi a šéfmi bezpečnostných služieb, ako sa učili zavádzať a manipulovať. To je v skutočnosti slovenské Watergate. Ale aj obrovský posun. Odteraz sa budú môcť vyšetrovatelia Ficom a Kaliňákom zaoberať a súdy ich v prípade dôkazov súdiť. To je kľúčová informácia o slanine a tlačenke.