pravdepodobne máme  najsilnejšiu a ak nie najsilnejšiu, tak najagresívnejšiu antivaxerskú komunitu, ktorá je navyše podporovaná prakticky celou opozíciou a skryte aj časťou koalície. V neposlednom rade máme vládu, ktorá robí všetky potrebné kroky neskoro,  nedôsledne a, jemne povedané, babrácky. Pre ňu sú odborníci niečo podobné ako vokalisti pre speváka, ktorý však spieva  falošne a žiadne vokály to nezachránia. Názor našich vynikajúcich odborníkov vláda modifikuje do akejsi čudnej zmrzačenej podoby. Tandem Matovič a Krajčí je synonymom neúspechu Slovenska v druhej globálnej vlne. Marek Krajčí je už iba poslancom. A po čase párkrát vyhlásil, čo by bolo, keby bol ostal ministrom. Dobre vieme, že nič. Igor Matovič ostal vo vláde a stal sa ministrom financií. Nedôslednosť koaličných partnerov v tom, že súhlasili s čudnou výmenou postov, je priamou príčinou ďalších zlyhaní vlády aj celej koalície.

Nádeje, ktoré ktosi vkladal do Vladimíra Lengvarského, sa ukázali ako liché. Človek, ktorý celý život nezažil nič iné iba štát a financovanie štátnym rozpočtom, sa stal zo dňa na deň ministrom. Bez vízie a bez predstavy, čo treba urobiť. Tým sa nijako neodlíšil od svojich predchodcov, naopak. Možno by to malo akúsi logiku, ak by sa stal krízovým manažérom, takým potrebným pre riadenie boja proti C-19. Dokonca to v nejakom rozhovore vytkol svojim predchodcom Nielenže sa ním nestal, ale podobne ako Kristus, ktorý nastavoval druhé líce, aj on nastavuje kopancom Igora Matoviča druhú, i keď inú časť tela. Hoci je vojak, neuvedomil si základnú poučku, a to, že nedá sa bojovať na dvoch frontoch. Nikdy ani náznakom nepovedal, že buď ho nechajú riadiť krízu pandémie alebo sa vráti do pokojných armádnych vôd. Takže sa namiesto riadenia boja proti C-19 sa pustil do niečoho, na čo nemá odborné predpoklady ani skúsenosti. Otvoril druhý front, nazvime ho reformátorský. Takzvaná optimalizácia siete nemocníc (OSN), je  pripravená od zeleného stola bez akéhokoľvek reálneho chápania, ako systém funguje.