v prvom rade mám potrebu napísať, že je dôležitejšie prácu dobrovoľníka a vôbec akúkoľvek prácu vykonávať, než o nej písať. Na druhej strane možno práve to písanie pomôže rozšíriť povedomie o tom, v čom a ako sa dá ako dobrovoľník pomôcť a aj o tom, ako to v nemocnici naozaj vyzerá, a tak okrem vykonávania aj píšem. To len vopred ako vysvetlenie pre tých, ktorí by za tým hľadali niečo iné.

O tom, že by som rada pomáhala v nemocnici, som uvažovala už skôr. Nepodarilo sa mi však nájsť podrobnejšie informácie, ako by som sa mohla stať dobrovoľníčkou a ak človek takéto informácie nemá, ľahko sa mu na tento jeho zámer, inak ušľachtilý, v kolotoči každodenných povinností zabudne. Tentoraz mi pomohli Mladí saskári, ktorí na Facebooku zverejnili priamu výzvu pre dobrovoľníkov. Za výzvu im ďakujem, prijala som ju a prišla na úvodné školenie. To bolo zamerané hlavne na to, ako v nemocnici chrániť svoje zdravie a zdravie iných správnym používaním ochranných pomôcok a dezinfekcie. Počas školenia som ani len netušila, ako prínosné mi budú tieto rady v podstate hneď po nástupe, keď sa ukázalo, že som sa dostala do kontaktu s viacerými pozitívnymi a zdá sa, že bez ujmy. 

Nastúpila som do nemocnice, v ktorej doteraz dobrovoľníkov nemali. Vraj ich z nejakého neznámeho dôvodu nemohli prijímať. Nevymýšľala som a nechala sa zaradiť tam, kam usúdili, že ma potrebujú najviac – na interné oddelenie. V nemocnici som v živote (chvalabohu) neležala, takže vôbec neviem, ako to tam chodí. Nikdy som sa ani o nikoho nestarala, kto by vyžadoval osobnú starostlivosť. Všetko sú pre mňa teda absolútne novinky. Trúfam si povedať, že ak človek chce, nebojí sa spýtať, čo a ako má robiť a je lucidný, tak sa môže pomerne rýchlo a efektívne zapojiť do práce.