keď pred niekoľkými rokmi začali centrálne banky tlačiť peniaze a púšťať do obehu bezprecedentné objemy likvidity, mnohí odborníci videli infláciu za každým rohom. Nulové úrokové sadzby či kvantitatívne uvoľňovanie nepriniesli žiadaný úspech. Inflácia sa tvrdohlavo pohybovala hlboko pod cieľmi vlád. To sa dnes mení.

čoraz horúcejšie

Zrýchlenie rastu cien čoraz viac cítime aj doma. Inflácia na Slovensku vystrelila z februárových 0,7 percenta na 5,6 percent dnes. To je najviac od roku 2004. A našliapnuté má na ďalší rast. „Inflácia zostane v krátkodobom horizonte veľmi vysoká,“ potvrdzujú analytici zo spoločnosti Wealth Effect Management vo svojej decembrovej správe o trhoch. Nejde pritom iba o jeden dôvod, ale o súbeh viacerých udalostí. „Mnohé faktory súvisiace s pandémiou budú aj naďalej tlačiť rast cien nahor,“ dodávajú. Na Slovensku najviac zdraželi potraviny a nealko.

Ešte horúcejšie vyzerá situácia v najväčšej ekonomike sveta. V Spojených štátoch je zdražovanie na najprudšie za posledných 40 rokov. „Ide o najvyššiu úroveň inflácie v USA od júna 1982,“ hovorí Martin Smrek z Tatra Asset Managementu. „Ide zároveň o deviaty mesiac za sebou, v ktorom sa medziročná inflácia nachádzala nad dvojpercentným cieľom americkej centrálnej banky.“ Rástli ceny všetkých statkov naprieč ekonomikou. Svoju časť však zohrala aj energetická kríza. Rast cien zdrojov energie prispeli celou tretinou. 

centrálne banky začínajú konať

Čo hľadať za touto situáciou? K inflácii prispelo otváranie svetových ekonomík, ktoré so sebou prinieslo spotrebiteľov hladných po nákupoch. Taký silný odraz od dna po pandémii svetové firmy nečakali. Globálne dodávateľské siete už niekoľko mesiacov nestíhajú pokrývať dopyt. Firmy sa tak predbiehajú v tom, ktorá zaplatí za dodávku tovarov najviac. To tlačí ceny nahor nielen v Európe a USA, ale aj v Ázii. Biznis však signalizuje, že sa táto situácia čoskoro vyrieši.