nežijeme v informačnej spoločnosti, ale v spoločnosti s informačnými poruchami. Informatizácia je výborná vec, ale rozhodne nemá len výborné dôsledky. Fake news (falošné, poplašné správy), hoaxy, dezinformácie, misinformácie (nepravdivé informácie), malinformácie (škodlivé informácie), hate speech (nenávistné prejavy), konšpirácie. Strácame sa už len v základných pojmoch, nieto v ich obsahu a už vôbec nemáme efektívne riešenia na problémy vyvolané informačnými poruchami spoločnosti. Ako jedno z riešení sa ponúka trestanie, pričom prvý podnet prišiel v súvislosti s navrhovanou novelou Trestného zákona. Mnohí sa mu bránia, a to v akejkoľvek forme. Najčastejšie s argumentom ochrany slobody slova. Dovolím si predostrieť niekoľko protiargumentov, prečo úvahy nad trestaním napriek rešpektu slobody slova nepovažujem za zlý nápad.

dezinformácie sú vysoko spoločensky škodlivé

Problém informačných porúch spoločností nám naplno ukázala pandémia. Štúdia z dielne ministerstva zdravotníctva ešte z konca roka 2020 s názvom Dezinformácie v slovenskom zdravotníctve z pohľadu lekárov ukázala, že až 71 percent lekárov sa aspoň raz týždenne stretne s dezinformáciami, pričom 60 percent považuje dezinformácie o zdraví za veľký problém.