Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Rudolf Zajac: Dva roky, ktoré...

.rudolf Zajac .komentáre .téma

Dňa 29. februára 2020 boli voľby do parlamentu Slovenskej republiky. Víťazom sa stal prekvapivo Igor Matovič so svojím hnutím OĽaNO. Oblepovanie údajne Počiatkovej vily na Riviére a Eagle House v Nikózii na Cypre vyvolalo reakciu voličov, ktorá viedla k drvivému víťazstvu Matoviča.

volič je suverén volieb a ak mu stačilo iba to oblepovanie, no prosím. Až na to, že volič chce aj fungujúce verejné služby, akou je napríklad zdravotníctvo, lepšie platy alebo penzie, menšiu nezamestnanosť, lepšie ceny v obchode,  menej námahy. Novovzniknutá koalícia štyroch strán vznikla pomerne rýchlo, za dvadsať dní. Táto rýchlosť, ktorá mala byť výhodou, sa ukázala ako hlavná a závažná nevýhoda. Iba heslovite hlavné problémy. Andrej Kiska neuspel, ani sa nezúčastnil  na koaličných rokovaniach a stranu v podstate venoval Veronike Remišovej. Možno je zdatná bábkoherečka, ale určite nie politička. Navyše bola roky v OĽaNO, a tak sa jej do génov dostali rôzne „matovičoviny“. SaS ako tretia najsilnejšia strana a jediná, ktorá mala mať skúsenosti so zostavovaním vlády z roku 2010, pohorela vtedy aj teraz. Richard Sulík nevie, čo je to politická korektnosť  a trpezlivosť, a tak v oboch prípadoch predčasne vyronil myšlienku, že chce byť ministrom financií. 

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite