skandovanie znelo aj z rozstrieľaného charkovského Námestia slobody. Znelo aj v dedinke, kde sa na hlavnej ulici váľali poskrúcané tanky a transportéry kadyrevovcov. To skandovanie znelo obkľúčeným Mariupolom, ktorý sa chystal na obliehanie ako Leningrad za druhej svetovej vojny. Znelo ako chorál za padnutým Chersonom. Skučalo z dlhej kolóny ruských vojsk. Vypaľovalo sa na oblohu ako ohnivá čiara na kyjevskej televíznej veži. Z Babieho Jaru znelo ako kadiš. Znelo ako bubnovanie na opačnú stranu: za Horlivkou, Černihivom a Sumy, za Žitomírom a Ľvovom. Blížilo sa k Odese.
To skandovanie znelo z mien vynárajúcich sa z pamäti: z Madridu roku 1936, zo Stalingradu, z Oradour-sur-Glane, z Coventry, z Lidic, z Kľaku. Z Drážďan a rozstrieľaného Berlína. Až tam sme sa dostali.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.