Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Slavomíra Henčeková: Kríza citlivosti

.slavomíra Henčeková .komentáre .názor

Kríza v koalícii, energetická kríza, hroziaca dlhová kríza, vojna, ktorá je horšia než kríza, postpandemická kríza, klimatická kríza, ešte aj kríza na Pohode. Zjavne žijeme v kritických časoch. Pridám k tomu aj krízu citlivosti.

z premiérovej návštevy Pohody som vyrazila na tretí ročník memoriálu Stopami ukrývaných detí, ktorý organizuje Post bellum. Počas jedného týždňa kráčame približne 130 km po stopách dvoch konkrétnych židovských detí, ktoré sa počas druhej svetovej vojny ukrývali predovšetkým pred transportmi do koncentračných táborov smerujúcich do zahraničia, ale aj pred ďalšími nástrahami vojny a ľudáckeho režimu. Druhý pochodový deň štartujeme z Múzea holokaustu v Seredi a ideme pešo 35 km do Nitry. Presne tam totiž smeroval Eli Vago so sestrou Ester po tom, čo vypuklo Slovenské národné povstanie. Riaditeľ Múzea holokaustu v Seredi Martin Korčok nám dáva krátku prednášku o mieste, na ktorom sa nachádzame, aj o Elim, ktorý sa stal jeho priateľom.

Pýtame sa na niektoré detaily z Eliho života. Nevieme napríklad, čo sa stalo s jeho mamkou – len, že vojnu neprežila. Martin nám neodpovie, je to príliš citlivá informácia. Z úcty k Elimu, jeho príbehu a bolesti. 

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite