jasné, „strom života“ optikou biologickej evolúcie je jedna vec (Etiópska Lucy žila pred asi štyrmi miliónmi rokov) a „kultúrne“ nastavenie ľudských bytostí druhá. Existuje totiž aj evolúcia kultúry a duchovné praktiky, ktoré dokážu „prenastaviť“ našu biologickú pudovosť. Niekedy  to trvá aj tisícročia. Kto by nepoznal napríklad biblické rozprávanie o príbuzenských drámach na úsvite dejín, ktoré formovali našu spiritualitu? Alebo rolu meditačných cvičení? 

Všetci žijeme na jedinej z planét v tej svojej galaxii – jednej z nekonečna galaxií v tomto, jednom z mnohých, vesmírov. Zbytočne to však budete rozprávať niekomu, kto verí, že práve ten jeho fliačik zeme si zaslúži vlastný oltár, vlastné modly, legendy, rituály a všetko čo s tým súvisí. Ako keby ľudská predpojatosť určovala kto je „MY“ a kto „ONI“, aby potom celé generácie ľudí umierali kvôli pomyselnej nácii v kataklyzmách zbytočných vojen.

Napokon, od nepamäti existovali ľudia, ktorí sa vydávali za hranice svojej „pôdy a krvi“. Jedni z čírej zvedavosti a potreby poznávať. Iní kvôli dobrodružstvu, obchodu, obžive, chamtivosti, alebo úteku pred hladom a násilím. Technologický pokrok nám to podstatne uľahčil.