tí, čo uskutočnili na Slovensku November, mali ojedinelú odvahu v režime, ktorý lámal chrbtice. Len málo z nich bolo v disente, no na počiatku bolo málo aj tých, ktorí vôbec pochopili veľkosť zmeny. Ako prví sa zbavili strachu. Potom pribudli stovky, tisíce a státisíce, až sa nakoniec našlo dosť ľudí na zmenu. Vydržali, nedali sa zviesť Mečiarom napriek šialenému tlaku, kopancom a pľuvancom. Nedali sa kúpiť. Boli na veľkosť zmeny vnútorne vybavení a vedeli ju uskutočniť. Neriadili sa populárnosťou, ale zodpovednosťou. Aj za cenu osobných prehier. To sú hrdinovia Novembra a nie rozdrapenci, špekulanti a zameniteľní činovníci. Pre tých ľudí je dnes Slovensko slobodnou krajinou. 

Mnohí sú mŕtvi. Treba za nich vykonať prácu smútenia. Slavomír Stračár, integrálny človek, pre nás s Martinom Bútorom po prvých slobodných voľbách kandidát na funkciu predsedu vlády. Zomrel záhadnou smrťou. Marcel Strýko, muž v baloniaku, zomrel na rozdelenie Československa.