bolo to vtedy občianske vzopätie a na našej kandidátke boli aj ľudia z Maďarskej nezávislej iniciatívy, Rómskej iniciatívy, ekológovia (Trend tretieho tisícročia). I z Klubu Obroda, ktorých som teraz na stretnutí nevidel, a znamená presne to, čo hovorím, čiže „ja som ich tam nevidel“.  

Nezaregistroval som jediného, ktorý by v čase Novembra 89 sníval o samostatnom Slovensku, o rozpade Československa. Opakujem: Ja som nezaregistroval ani jedného takého! Napokon, sen, ktorý sme vtedy snívali, bola otvorená spoločnosť, spoločnosť občianska. Dobrý občan môže byť všelijaký – Slovák, Maďar, Róm, gej, lesba... konzervatívec, liberál, katolík, žid, agnostik... Všetci sme však boli občania Československa a chceli sme byť Európania, čiže Západ.  

Československo sa rozpadlo, vznikla samostatná Slovenská republika. S Mečiarom (HZDS), Slotom (SNS) a podobnými čoho dôsledkom je to, že dnes vidíme v „prvej línii“ Matoviča, Kollára a podobných.