celý ten zázrak vychádza z predstavy vratného času. Politický čas však vratný nie je. To len slovenská politika sa odohráva v niekoľkých paralelných časoch, a niekedy aj vratných, ako déjà vu či paramnézia, ako pocit, že to všetko sme už videli, prežili, a to, čo zažívame, je kópia, kópia kópie, falzifikát. 

Tí, čo doteraz politickú scénu fragmentarizovali a nedokázali sa spojiť (Kollár M., Macko gen., Remišová V., Hlina A., no aj Taraba T., Kuffa Š., Tabák R.), sa zrazu zdisciplinujú? Rozumieme, chcú sa dostať do parlamentu, ale čo potom?