po Slovensku sa v uplynulých dňoch uskutočnili tzv. pochody za mier. Ľudia sa na ne vybrali so slovenskými vlajkami, ruskými vlajkami, s vlajkami so znakom „Z“, s transparentmi o tom, ako sú EÚ, NATO a USA vrahovia, niekedy aj so svätými obrázkami, vybavení agresiou, alternatívnou pravdou dodanou z Kremľa, rozdávajúci vulgarizmy všade navôkol, ale vraj túžiaci po mieri – ale len po takom, že vyhrajú Rusi, ktorí, samozrejme, robia všetko správne. Obzvlášť sa mi páčil jeden pán na tribúne, ktorý skandoval „nie vojne“, k čomu sa ľudia na „pochode za mier“ nadšene pripojili. Následne však dodal, aby požiadali bratov Rusov, aby si vzali svoje tanky, rakety, prestali strieľať a išli domov. Na to mu dav odpovedal, aby išiel domov on.

Ako právnička mám rada jasno v pojmoch a veľmi ma hnevá, ak sa niekto snaží pojmy naplniť iným obsahom, než v skutočnosti majú – tentokrát pojmu mier. Napadnúť suverénnu krajinu a žiadať, aby sa vzdala svojej suverenity a územnej celistvosti, vraždiť civilistov a pustošiť nie je žiadna cesta k mieru, ale ku skaze.