keby som mal povedať, kde to dáva zmysel mne, poviem: Zmeny „ducha doby“ sa zaznamenávajú v individuálnej a kolektívnej pamäti ako stopy, ktoré možno (!) majú podobu kruhu a možno (!) špirály. Akcent je vecou individuálnej alebo kolektívnej viery a interpretácie. Fakty však prichádzajú často s veľkým časovým oneskorením, zväčša až potom, keď je dokonané. 

Keď hovorím dokonané, myslím obete – včerajšie, dnešné, zajtrajšie. „Však sme mu to dovolili,“ hovorí môj parťák z projektu. Áno, dovolili. Dovolili Hitlerovi, Stalinovi, Putinovi... Mečiarovi, Ficovi, Matovičovi... Čo s tým? Presnejšie, čo s tým ja, autor a komentátor, človek, ktorý píše a hovorí.