Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Fedor Gál: Nie je dôležité, čomu veríš, ale ako sa správaš

.fedor Gál .komentáre

Ako pamätník poviem hneď úvodom, že žijeme dobré časy. Za komunizmu bolo každé vybočenie z radu pod sankciou – to po prvé. Po druhé: je výsadou liberálnej demokracie, že hubu a krok nemusí držať skoro nikto.

osobná optika 

Počuť a vidieť je však iba podaktorých. Sú to ľudia, ktorí si čímsi vyslúžili toto právo. Môže to byť osobná charizma, mimoriadne kompetencie, ale aj príslušnosť k politickým a ekonomickým elitám, túžba po profitoch a pozíciách. A po tretie: krízové situácie a dramatické spoločenské zmeny práve týchto diskvalifikujú a do popredia sa dostávajú ľudia „prvej línie“. Vysúva ich tam kolektívna intuícia a osobnostné predpoklady. Reprezentujú nádej. Situačnú. 

Juraj Kalina, keď si prečítal prvú verziu tohto textu, poznamenal: „Naozaj krízové situácie vysúvajú dopredu tých najlepších? A čo napríklad Matovič?!“ Uf, fakt! Pocit marazmu bol v tom čase (hovorím o voľbách 2020) masovo a masívne zdieľaný. Vyhralo OĽaNO a  Matovič, ktorý v čase všadeprítomnej korupcie a po vražde Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny symbolizoval vieru v zmenu, ergo nádej. V priebehu krátkeho času dokázal svoj politický kapitál prešustrovať a marazmus prehĺbiť. A nebolo to prvý raz. 

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite