práve mnohí z tých druhých stratili dôveru v systém. V tom čase sa rodil môj umiernený konzervativizmus. Vízia lineárneho progresu, o ktorom snívalo ľudstvo v devätnástom a dvadsiatom storočí, bola pre mňa iluzórnou utópiou a fukuyamovskému liberálnemu samopohybu v čase, keď sa dal svet do cvalu, som neuveril.
Napokon, aj z našej vízie Slovenska do roku 2020 ostali len zdrapy papiera. No demokratický svet sa po dlhoročnom zatváraní očí pred realitou otriasol a pochopil, že nijaký samopohyb neexistuje a priestor slobody si bude potrebné ustavične, každodenne, znova a znova ohmatávať, skúšať jeho možnosti a hľadať v ňom uskutočniteľné cesty.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.