v nedeľu speváčky vystúpia na festivale Konvergencie vo Františkánskom kostole spolu so známym trubkárom Arve Henriksenom v programe hudby z Nórska, Islandu a Orknejí nazvanom Rímur. Sopranistka Anna Maria Friman (na fotografii v strede) okrem koncertu s Triom Mediaeval bude počas pobytu na Slovensku viesť aj workshop pre spevákov na Konzervatóriu v Bratislave.
dôležitou súčasťou repertoáru Tria Mediaeval je od vzniku súboru v roku 1997 francúzska, talianska a anglická stredoveká polyfónia. Viem, že ste sa dávnejšie zaoberali hudbou v prostredí ženských rádov. Hudba stredoveku, zvlášť duchovná hudba, je často interpretovaná najmä ako mužská záležitosť, je tento obraz správny?
Stredovek bol v mnohých ohľadoch svetom mužov a týka sa to aj viachlasnej duchovnej hudby tohto obdobia. Raná polyfónia bola často ozdobou ofícia, teda liturgie v kláštoroch určenej na sviatky, ku ktorej verejnosť bežne nemala prístup. Treba však povedať, že napríklad Hildegarda z Bingenu patrí medzi prvých tvorcov hudby, ktorých mená sa zachovali do dnešných dní. Vieme tiež, že v Európe bolo v stredoveku prinajmenšom šestnásť ženských kláštorov alebo konventov, kde sa tiež pestovala polyfónia, prevažne dvojhlas. Medzi najvýznamnejšie stredoveké pamiatky patrí Kódex Las Huelgas obsahujúci aj troj- a štvorhlasné skladby pravdepodobne skomponované pre ženské hlasy. No pravda je, že veľa z repertoáru, ktorý uvádzame alebo sme nahrali, bolo naozaj pôvodne určeného mužom.
Sú s tým spojené nielen interpretačné, ale do istej miery aj pomerne zložité filozoficko-estetické otázky, aký význam prikladáme médiu a aký obsahu hudobných diel.
ako sa zmenil svet „starej hudby“, ktorého súčasťou ste už vyše dvoch dekád?
Keď sme s Triom pred 25 rokmi začínali, bolo stále relatívne nové, že sa stredovekej hudbe venujú ženy. Americký súbor Anonymus 4, vo Francúzsku pôsobiaca Brigitte Lesne a niektoré ďalšie umelkyne postupne otvorili dvere pre ženské súbory. V období, o ktorom hovorím, stará hudba ešte nebola natoľko súčasťou „mainstreamu“, ktorý do pôvodne „muzikologického“ prístupu k interpretácii priniesol určitú voľnosť. Všetkých nás zaujali a inšpirovali projekty King’s Singers alebo The Hilliard Ensemble idúce aj za hranice klasickej hudby. Mám na mysli napríklad spoluprácu The Hilliard Ensemble so saxofonistom Janom Garbarekom na projekte Officium. Takto sa ansámblové spievanie, ktoré považujem pre spevákov za mimoriadne dôležité, stávalo čoraz populárnejším. Nielen na koncertoch, nahrávkach, ale aj v prostredí škôl. Ide o úplne iný druh hudobnej komunikácie líšiacej sa od sólového spevu i od tradičného zborového spievania. V posledných rokoch scénu starej hudby obohatili spolupráce s jazzovými alebo ľudovými hudobníkmi. K tomuto repertoáru je možné pristupovať rôzne: môžete využiť všetku muzikologickú akríbiu a snažiť sa priblížiť tomu, ako hudba mohla znieť v dobe svojho vzniku alebo môžete výsledky muzikologického bádania využiť voľnejšie a vytvoriť niečo „súčasnejšie“. Paradoxne, nedostatok niektorých informácií o predvádzaní stredovekej hudby ju umožňuje včleniť do nových a vzrušujúcich kontextov. Nehovorím tým v žiadnom prípade, že by interpreti mali rezignovať na aktuálne poznanie. Dôležité je, aby „stará hudba“ žila novým životom.
trio Mediaeval má na konte viacero kritikou vysoko cenených nahrávok, poslednou je An Old Hall Lady Mass s hráčkou na organette Catalinou Vicens. Okrem nahrávania stále veľmi intenzívne koncertujete v Európe i v USA. Je možné sa po takej dlhej dobe vyhnúť určitej rutine alebo únave?
Myslím si, že dobré vzťahy sú základom. Stále sa dokážeme tešiť na nové veci, neustále hľadáme nové spolupráce. Okrem toho, každá z nás má aj iné projekty, ktorým sa okrem Tria venujeme. Linn (pozn. Linn Andrea Fuglseth) spolupracuje s viacerými zbormi, Jorunn (pozn. Jorunn Lovise Husan) pracuje s mladými ľuďmi, tínedžermi, ja učím, som tiež členkou iných zoskupení. Keď sa potom stretneme, vždy si spoločný čas strávený s hudbou užijeme. Niektoré súbory majú lídra, my sme vždy riešili veci skôr spoločne. Spolu s Linn intenzívne spolupracujeme aj na aranžmánoch skladieb, je to súčasť tvorivého procesu. Hľadáme zvukové možnosti, farby, experimentujeme s repertoárom, aby bol výsledok dostatočne pestrý.
rímur je názov albumu, ktorý vyšiel v roku 2017 vo vydavateľstve ECM. Na nahrávke, ktorú inšpiroval komunitný projekt spájajúci Nórsko, Orkneje a Island, účinkuje aj Arve Henriksen, známy vo svete jazzu a improvizovanej hudby.
Náš bratislavský koncert síce vychádza z albumu Rímur, ale nebude samozrejme reprodukciou nahrávky. V programe sú tradičné švédske a nórske melódie, duchovná hudba, ďalšie skladby pochádzajú z islandského rukopisu známeho ako Tvísöngur. Toto slovo súčasne označuje spôsob viachlasného spievania. Hoci skladby z tejto pamiatky znejú archaicky, pochádza „až“ zo 17. storočia. V prístupe k repertoáru zohľadňujeme regionálne špecifiká a v prípade ľudových melódií sme konzultovali nahrávky etnografov a etnomuzikológov. Arve je v tomto projekte veľmi flexibilný. Niekedy mu prostredníctvom burdonov a ostinat vytvárame priestor na sólovú improvizáciu, inokedy je štvrtým hlasom ansámblu. Improvizáciu považujem osobne za veľmi dôležitú. Všetci poznáme technicky vynikajúco disponovaných klasických hudobníkov, ktorí nie sú schopní zahrať nič než to, čo majú práve naštudované z nôt. Myslím si, že schopnosť improvizovať je niečo, čomu sa dá do istej miery naučiť a aj pre klasického hudobníka následne otvára úplne nové svety, a to v vrátane prístupu ku kompozíciám. Improvizácia umožňuje vytvoriť si s nástrojom iný, intímnejší a uvoľnenejší vzťah. Mala by byť pre hudobníka súčasťou „dennej rutiny“. Sama som mala dlho obavy pustiť sa pri spievaní na cesty, o ktorých presne neviete, kam vás povedú, no teraz som rada, že som sa na to odhodlala. Keď som študovala spev, improvizácia nebola pre klasických hudobníkov téma, žiadny pedagóg o nej nehovoril. Som však rovnako presvedčená, že pre improvizátorov môže byť prínosom kontakt s komponovanou hudbou.
severská hudba je vo svete pojmom, čím si vysvetľujete jej medzinárodný úspech?
Mohli by sme, samozrejme, hovoriť o školstve i financovaní, ale korene nášho vzťahu k hudbe môžu byť hlbšie v minulosti. Škandinávska tradičná alebo ľudová hudba vznikala v istej izolácii, každý fjord, údolie, región mal svoje kultúrne špecifiká, kde sa tradície uchovávali a boli vnímané nielen vo vzťahu k jednotlivcovi, ale súčasne ako spoločná komunitná hodnota, na ktorú boli ľudia hrdí. Ale nehovorím, že v iných kultúrach to nefunguje podobným spôsobom.
posledná otázka: je podľa vás hudba fenoménom, ktorý popiera čas?
Samozrejme. Inak by na nás hudba, ktorá vznikla pred stáročiami nepôsobila.
Trio Mediaeval vystúpi v nedeľu, 17. 9. o 20:00 vo Františkánskom kostole v rámci festivalu Konvergencie. Autor je jeho dramaturgom.
Ak si predplatíte digitálne predplatné alebo tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.