Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

The Police: Umenie skončiť v tom najlepšom

.samuel Ivančák .kultúra .hudba

Pred štyridsiatimi rokmi vyšiel piaty album Synchronicity. Predtým, ako sa stal ich labuťou piesňou, vyniesol skupinu na vrchol ich popularity.

The Police: Umenie skončiť v tom najlepšom ROB VERHORST/REDFERNS/GETTY IMAGES 4. október 1983, Holandsko: The Police na celosvetovom turné. Zľava: Sting, Stewart Copeland a Andy Summers.

kým iné skupiny by využili svoj komerčný potenciál a megaúspech naplno, The Police na jeho samotnom vrchole ukončili svoju kariéru. Je len málo mien, ktoré sa pre takúto „umeleckú samovraždu“ rozhodli. Spravidla si však takúto voľbu vyberajú tí najodvážnejší – a o kom inom by mohla byť reč než o Stingovi, vedúcom kapely, bez ktorého by inteligentná populárna hudba neznela tak, ako ju poznáme.

od jazz rocku po punk a reggae 

Hudobná explózia šesťdesiatych rokov plynule pokračovala aj v nasledujúcej dekáde. Jej prvú polovicu si do veľkej miery uchmatol prog rock a jazz rock. Rock sa začal vyvíjať a jeho priekopníci do neho vkladali vplyvy tých najrozmanitejších žánrov. 

Prog rock sa tak nachvíľu stal dokonca mainstreamom (spomeňme si napríklad na úspechy supertria Emerson, Lake a Palmer), no po čase začali jeho prekomponované skladby a virtuózne výkony nudiť (našťastie je nás ešte dosť, ktorých to baví dodnes). Prirodzený hudobný vývoj tak prišiel s celkom odlišným prístupom. Punková vlna v začiatku druhej polovice sedemdesiatych rokov odmietla a zvrhla zo stola všetko prekomponované, zo svojho pohľadu vyumelkované a neprirodzené. V tejto búrlivej atmosfére sa stretol basgitarista Gordon Sumner, známy ako Sting, s bubeníkom Stewartom Copelandom. Celkom náhodne sa skrížili koncertné chodníčky kapiel, s ktorými vystupovali. Málokto už dnes vie, že korene všetkých troch členov jednej z najväčších populárnych kapiel spočívajú práve v progresívnej hudbe. Stingove jazz rockové demá so skupinou Last Exit sú priam dych berúce a bubeník Stewart Copeland pôsobil v skupine Curved Air. Sting si navyše medzi svoje vplyvy s potešením nabalil aj jazz – v rodnom Newcastli hral počas svojich vysokoškolských čias s jazzovým combom Phoenix Jazzmen a big bandom.

Vzápätí sa k nim pridal aj o dekádu starší gitarista Andy Summers, ktorý mal za sebou spolupráce s Mikeom Oldfieldom či skupinou Soft Machine. Zakladajúci členHenry Padovani dlho nepobudol.

Smelo by sme mohli skonštatovať, že táto trojica bola svojimi skúsenosťami a schopnosťami zrelá na poriadnu progrockovú nálož, no múdro usúdili, že vtedajšia budúcnosť hudby je inde. Nechali sa inšpirovať čoraz viac bujnejúcim punkom. Jeho prejavom, silou, drzosťou, jednoduchými štruktúrami a hlavne nástojčivosťou.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite