či ide o Bergmanove Scény z manželského života (1973), opusteného Dustina Hoffmana robiaceho chlebíky vo vajíčku pre syna v Kramerová vs. Kramer (1979), alebo relatívne novšie herecké teátro medzi Scarlett Johansson a Adamom Driverom v Manželskej histórii (2019), neraz sa tvorcom darilo s témou pracovať, akoby šlo o čosi dovtedy nepoznané, často s ďalšou snímkou priniesli kus novoty, čo nie vždy funguje pri iných či podobných námetoch. 

Kontinuálne menenie základnej zápletky, variácia vzhľadom na rodovú stereotypizáciu a vždy rovnaká sústredená pozornosť venovaná najmladšiemu článku rodiny im dodáva akési zvláštne čaro, pocit, že aj nabudúce ich radi uvidíme. Schopnosť monitorovať ľudskú psychiku na pokraji totálneho rozkladu dokážu najdôveryhodnejšie preukázať práve filmy o nefungujúcich vzťahoch medzi mužom a ženou. Čo by sa však stalo, keby jedného dňa eskaloval konflikt až do bodu, keď jeden z páru z neznámych príčin zomiera? Víťaz Zlatej palmy tohtoročného festivalu Cannes Anatómia pádu (2023) tematizuje emočne vydierajúce súdne pojednávanie, relatívnosť pojmov vina a nevina, a predovšetkým jasne ukazuje, ako veľmi záleží na vnímavosti samotného dieťaťa.