rodina ho netrpezlivo očakáva. Keď príde, nesie so sebou spis dokazujúci, že jeho otec Daniel spolupracoval s ŠtB. Rozdelí sa spolu s republikou aj ich rodina?

Film je kronikou 31. decembra 1992, ktorý sa do dejín zapísal ako posledný deň Československej republiky. Pre rodinu Varchalovcov to bol deň zúčtovania s minulosťou. Tá po rokoch vyplávala na povrch a rozprúdila vášne. Dávid počas toho, ako ho syn konfrontoval s jeho spisom dosvedčujúcim spoluprácu s ŠtB, dostal infarkt. Z nemocnice nemal žiaden vplyv na diskusie doma, a tak nemohol rodine povedať svoju verziu príbehu. Jeho najbližší vrátane dlhoročného priateľa sú konfrontovaní minulosťou. Zmietaní hnevom, nedôverou a odsudzovaním, no aj láskou, lojalitou a nedôverou k pravosti informácií z tých čias analyzujú minulosť.

Svedkom toho všetkého je aj kanadská študentka Charlie, ktorú so sebou priniesol Dávidov najmladší syn Michal. Tá je z veľkej časti pozorovateľkou diania. Zároveň sa sama snaží pochopiť situáciu, prečo sa jedna malá krajina delí na dve ešte menšie, ako to môže prebiehať takto pokojne a prečo je spolupráca s tajnou službou vnímaná ako niečo zlé a nesprávne. Stáva sa z nej pomôcka pre zahraničných divákov, ktorí neovládajú československé dejiny, a preto prichádzajú o kontext. Charlie sa pýta niektoré otázky namiesto nich a pomáha im zorientovať sa.

S hustnúcou atmosférou v byte sa odkrývajú udalosti z minulosti, ktoré pomaly prepisujú rodinnú históriu. Zároveň zaznieva jasné varovanie, že papier znesie veľa a nie všetko, čo je napísané, je pravdivé. Záznamy sa dajú falšovať, ako aj doplniť či ukrátiť o isté udalosti, prípadne ich jemne pozmeniť, aby odzrkadľovali naše požiadavky. To, čo zdá byť pravdou, ňou nemusí byť.