pred vchodom nás víta sympatický dlháň – Jan Timotej Strýček. Výtvarník a macher na textilné výtvarníctvo, ktorý gobelínku viedol od roku 1978. V roku 1993 stál pri jej znovuzrodení, zbavil niekdajší štátny podnik dlhov a dal mu nový umelecký smer. Pod jeho vedením sa dielne znovu napojili na súčasné výtvarné umenie a zároveň zostali nositeľom čistoty textilného remesla. 

V roku 1994 vytvoril koncept Actual Textile Art, v rámci ktorého gobelínka oslovila desiatky súčasných českých umelcov. Podobu novodobých tapisérií navrhli Vladimír Kokolia, Karel Malich, Jiří David, Petr Nikl či Jaroslav Róna. Cena takého gobelínu sa pohybuje v mnohých tisíckach eur (až tisíc eur za meter štvorcový), avšak jeho majiteľ si môže byť istý, že má originál, lebo z každého obrazu sa urobí len jedna adaptácia.

história zasahujúca tri storočia

Strýček je temperamentný muž. Má rád Slovensko – to je tu v kraji skôr pravidlom ako výnimkou, hranicu si nejako nestihli uvedomiť a Slovensko je oveľa bližšie ako Praha. Pokrúti hlavou nad výsledkami našich volieb a už sa púšťa do temperamentného výkladu.

Otcom gobelínovej dielne bol Rudolf Schlattauer, ktorý študoval v Paríži a Mníchove, ale tuberkulóza ho priviedla do Nórska. Tu sa zoznámil s miestnou technikou výroby tkaných nástenných kobercov. 

Marian Jaslovský

Po svojom návrate v roku 1895 začal s tkaním gobelínov v obci Zašová. V roku 1908 boli dielne transformované na Jubilejnú krajinskú gobelínovú a kobercovú školu so sídlom vo Valašskom Meziříčí, ktorú financoval štát. Závesný tkaný obraz, rovnako ako druhý výrobný artikel gobelínky – ručne viazané koberce –, oboje poňaté ako možný štýlotvorný prvok utvárania interiéru, vyzývali na spoluprácu s architektmi. Najznámejšími boli Dušan Jurkovič a Jan Kotěra. 

víta nás tatíček 

Hneď vo vstupnej chodbe manufaktúry je gobelín tatíčka Masaryka, ktorý bol Shlattauerovým priateľom a často do gobelínky chodil aj s dcérou Alicou. Na návšteve v roku 1924 dostal gobelín „Pravda vítězí“. Masaryk sa všeobecne s týmto krajom viaže veľmi silne: bol zvolený ako poslanec za Valašsko vo Viedenskej ríšskej rade, kde si „brúsil ostrohy“ veľkej politiky. No ale to už nakúkame do veľkej sály, kde to celé vzniká. Obdivujeme obrovské stavy s napnutými osnovnými niťami, medzi ktoré šikovné dámy zanášajú útkové nite (to sú tie farebné v protismere, ktoré nemusia byť spojité). Pred sebou majú celok aj detailný štvorčekový vzor, ako tkať a akými farbami. 

Marian Jaslovský

Toto remeslo ostalo nedotknuté technologickým vývojom. Tapisérie už tkali v starovekom Grécku a Egypte a aj v Ázii. Tu sa pristavme pri terminológii. Každý gobelín je tapiséria, ale každá tapiséria nie je gobelín. Tapiséria je akékoľvek dielo z textilu, teda aj textilná koláž, ktoré môže mať plastické prvky. História gobelínov sa začala písať v kráľovských parížskych manufaktúrach Les Gobelins, ktoré vznikli v roku 1664 pod patronátom kráľa Ľudovíta XIV. 

gotická katedrála z nití 

Vo výklade Jana T. Strýčka zaznieva hrdosť aj smútok, blízky rezignácii. Gobelínka je personálne aj finančne podvyživená. Trvá minimálne 5 rokov, kým sa pracovníčka zaškolí, tie najstaršie už odchádzajú a nevie, kým ich nahradí. Pracovníčka je možno príliš prozaické slovo. Keď sa im pozeráte na prsty, skôr by sa hodil výraz kúzelníčka. Špecialitou manufaktúry je transformácia moderných výtvarných diel do gobelínov. „Pozrite sa, ako gobelinárky pretlmočili tento obraz,“ ukazuje na Jaro od Antonína Kybala (1901 – 1971), visí tu originál a na protiľahlej stene jeho textilný variant. „To nie je gobelín, to je gotická katedrála!“ hovorí nadšene a dodáva, že na každý gobelín hľadajú vlastný jazyk a, samozrejme, urobia ho len v jednom kuse. A veru – zdá sa, že niektoré detaily, prechody a farebné zmeny sú zaujímavejšie na gobelíne.

Marian JaslovskýŠpecialitou manufaktúry je transformácia výtvarných diel do gobelínov.

Nadšenie zo schopností jeho dám strieda smútok a rezignácia. Štát, napriek tomu, že toto rodinné striebro nepodporuje, uťahuje kohútik štátnym zákazkám – tvorbe tapisérií, ručne tkaných kobercov a reštaurovaniu historických textílií. Kedysi tvorili až 90 percent príjmov, práce z manufaktúry môžete vidieť vo významných reprezentatívnych miestnostiach a pochádza odtiaľto aj opona Národného divadla v Prahe. Takže zostávajú bohatí zákazníci a občasné zákazky na verejné priestory.

stovky hodín práce 

Jeden meter štvorcový gobelínu má hodnotu plus-mínus tisíc eur, cena sa však neodvíja primárne od plochy. „Pri gobelíne je dôležitejšia ako rozmer hustota útkov a osnovných nití,“ vysvetľuje Strýček. „Keď dáte pri takomto veľkom gobelíne 30 nití na 10 centimetrov, vyrobíte ho za 2000 hodín. Čím je gobelín jemnejší, tým vernejšie zobrazuje predlohu, ale narastá jeho prácnosť aj cena.“ 

Marian Jaslovský

V manufaktúre sa robia gobelíny z najkvalitnejších materiálov – česanej vlny a z prírodného hodvábu. Vlnu im dodáva textilka v Nejdeku. „Farby sa časom menia a my s tým musíme rátať, aj keď kupujeme vlnu s tými najtrvanlivejšími farbami,“ hovorí Strýček. „Dá sa povedať, že musíme myslieť 200-300 rokov dopredu.“

Marian JaslovskýAntonín Kybal – Jaro, originál a jeho gobelínová transformácia.

Okrem výroby tapisérií sa v gobelínke zaoberajú aj reštaurovaním. Práve majú „na stole“ peknú modrú tapisériu s holubicami z Letiska Václava Havla v Prahe, škaredo postriekanú nejakým olejom. „Toto budete vedieť opraviť?“ pýtame sa asi trochu detinsky. Samozrejme, v gobelínke robili aj náročnejšie veci. Napríklad pre Egypťanov 300 rokov starý gobelín s rozmermi 730 x 270 centimetrov, ktorý zdobí egyptské veľvyslanectvo v Prahe. Trvalo to 9 mesiacov.

Marian Jaslovský

Obdivujeme transformácie prekrásnych grafík Josefa Čapka, pri ktorých Strýček vysvetľuje, že si vážia ľudí, ktorí sa bránili zlu. Úplne inú náladu má veľká tapiséria sexujúcich králikov od Zory Saglovej, sestry „Magora“ Jirousa. Na obrázku vidíme, ako Strýček a spol. vytvorili verziu nádherného obrazu Akce vlna z roku 1956, ktorá vznikla na zákazku mesta Valašské Meziříčí. Je toho veľa a nikdy, naozaj nikdy by som o sebe nepovedal, že raz sa stanem fanúšikom gobelínov a tapisérií. Jan Timotej Strýček je človek, ktorý robí super veci, a tiež zvláštny typ, ktorý svojím plamenným rozprávaním vie aj v druhých zapaľovať oheň.

Marian Jaslovský

Vlastne vedel. Jedenásť dní po návšteve Moravskej gobelínovej manufaktúry, 24. októbra, sme sa dozvedeli, že Jan Timotej Strýček náhle zomrel vo veku 73 rokov. 

Gobelíny moravskej manufaktúry

Gobelíny moravskej manufaktúry sa dajú obdivovať na zámkoch vo Veľkých Losinách, v Telči, na českom ministerstve zahraničných vecí, egyptskom veľvyslanectve v Prahe či v bratislavskom Primaciálnom paláci. Zdobia české ambasády v Bruseli, Ottave, Ríme alebo Bukurešti. V súkromných zbierkach možno nájsť okrem prepisov prác Karla Malicha či Ivana Exnera obrovskú tapisériu Pocta majstrovi Vyšebrodskému s rozmermi 2 × 8 metrov.

Medzi najväčšie zahraničné zákazky patria monumentálne gobelíny pre nemecký zámok Schmalkalden alebo tkaná opona pre divadlo v turkménskom Ašchabade s plochou tristo metrov štvorcových. Tá sa do priestorov manufaktúry ani nezmestila, scelená musela byť v miestnej telocvični.

V Moravskej gobelínovej manufaktúre nájdete aj štýlovú kaviareň a konajú sa tu rôzne workshopy, Web: http://www.gobelin.cz/

Vypočujte si aj rozhovor s Janom Timotejom Strýčkom v Rádiu Devín.

Marian Jaslovský

Ak si predplatíte digitálne predplatné alebo tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.