tieň vetra od španielskeho spisovateľa Carlosa Ruiza Zafóna sa ku mne dostal v maturitnom ročníku. Naša španielčinárka prišla na hodinu s kopou kníh, položila ju na lavicu, nech si ju poposúvame. Každý si mal vybrať jednu, ktorú si prečíta. Nakoniec časť kníh doputovala až ku mne. Väčšina mi bola neznáma, a tak som sa pustila do prieskumu. Keď učiteľka pochopila, že to nebude náhodný výber, ale poctivé prečítanie každej anotácie, pristúpila ku mne. Z kôpky vybrala jednu knihu a podala mi ju so slovami, že táto sa mi bude páčiť. Mala pravdu. 

A tak ako hlavný hrdina románu Daniel Sempere, aj ja som sa ku knihe dostala náhodou a zamilovala si ju. Tá Danielova však nebola od učiteľky, ale náhodne si ju vybral na Cintoríne zabudnutých kníh, kam ho v roku 1945 priviedol otec, majiteľ antikvariátu. Cintorín je knižnicou, o ktorej vie len niekoľko vyvolených. Nájdete v nej knihy, z ktorých sa zachovali posledné exempláre, aj tie, na ktoré sa časom zabudlo. Šťastlivci, ktorí smú vstúpiť dovnútra, si môžu vybrať knihu, aby ona a jej autor neupadli do zabudnutia. Knihy totiž žijú večne, ak sú čítané. Ak existuje jediný človek, ktorý si ich pamätá. A presne tak sa dostane Danielovi do rúk román Tieň vetra od neznámeho spisovateľa Juliána Caraxa. Chlapca román natoľko nadchol, že sa rozhodol pátrať po osude jeho autora.