celé sa to začalo ako vtip. V kapele Neha!, v obsadení Zuzana Žiaková, Mária Valentová, Belinda Rašnerová, Kristína Kluvánek, Sára Halíková a Denisa Parobeková, sa zaoberáme nielen viachlasnými úpravami etnických piesní Európy, ale aj „Radikálnou nehou“, čo je náš vlastný koncept aktivizmu – prinášať nehu tam, kde sa jej nedostáva. Keďže punková skupina Rozpor urobila „Radikálne ľudskú tour“ po rómskych osadách na východnom Slovensku, dostali sme divoký nápad pripojiť sa k nim. Zistili sme, že rozporáci už tento rok nejdú, ale radi prenechajú štafetu ďalším.
Po konzultáciách s účastníkmi tohto turné, miestnymi sociálnymi pracovníkmi a starostami obcí sme sa vrhli na prípravy, aby ani jeden detail neostal na náhodu. Nakoniec bolo, samozrejme, všetko inak, ale s vysokou mierou improvizácie a šťastia sme spolu s fotografkou a našimi priateľmi – pomocníkmi vyrazili začiatkom októbra 2023 na východ.
Behom sedemdňového turné sme absolvovali koncerty v troch osadách, na sídlisku Luník IX, v čajovni Čavango v Košiciach, v klube Christiania v Prešove a jeden neplánovaný v Ekocentre Sosna v Družstevnej nad Hornádom. Zo zdravotných dôvodov muselo byť zrušené vystúpenie v prešovskom stacionári pre seniorov Barlička. V posledných dvoch menovaných sme dostali ubytovanie, za čo im patrí veľká vďaka.
duch poriadku a autority
Ak by som chcela čokoľvek hodnotiť, tak musím veľmi vyzdvihnúť pôsobenie našej „spojky“ Alexandry Giňovej z programu Omama a dobrovoľnej sociálnej pracovníčky a aktivistky Ingrid Doležalovej, Barbory Brichtovej a ostatných terénnych pracovníkov, ktorí vytrvalo odvádzajú v osadách nekonečnú, nedocenenú prácu, často i nad rámec svojich povinností.
wellin nagyová
Výsledky tam boli jednoznačne reálne a hmatateľné. Osady boli upratané, neváľali sa tam odpadky, osadníci boli podľa svojich možností pekne vyobliekaní. Napriek pochopiteľnej nedočkavosti a živelnosti detí tam vládol duch určitého poriadku a prirodzenej autority. Ale takisto všadeprítomná smutná vylúčenosť osád.
my a oni
Po prvýkrát takto zblízka sme pochopili, ako tu už desaťročia žijeme vedľa seba, dva svety, ktoré sa navzájom nechcú a možno už ani nedokážu vidieť. Videli sme svet, ktorý si funguje sám pre seba, ktorý prežíva na okraji spoločnosti, často bez civilizačných vymožeností, ktoré my považujeme za samozrejmosť. Svet bez perspektívy a záujmu majority, ktorá si ich akurát pred voľbami prehadzuje ako horúcu knedľu. Bez reálnej, koncepčnej, programovej podpory, s výnimkou takmer nadľudskej snahy pár zapálených jedincov a neziskoviek, ktorým patrí všetka česť. Tisíce, desaťtisíce živých, chodiacich, dýchajúcich, vnímajúcich ľudí. Najviac detí. Krásnych, nadaných, nadšených, hladných po prijatí. Bez podpory a príležitostí, aké sme mohli dostať v detstve my, bieli. Nedalo sa nevnímať, že existuje akési „my“ a „oni“. A toto sme chceli našimi koncertmi trochu nabúrať.
wellin nagyová
Snažili sme sa prichádzať vždy s úctou a rešpektom, ako hostia, ktorí prichádzajú na návštevu, navyše nepozvaní. Po privítaní sme vždy prešli osadou s gitarou a husľami a pozývali všetkých na koncert. Ako inak než tradičnými rómskymi piesňami. Tým sme si okamžite získali srdcia najmä malých obyvateľov, ktorí nás už neprestali nasledovať. Hlavnými fanúšikmi našej šou boli práve deti, dospelí boli zdržanlivejší. O to viac sme si vážili, že sa prišli pozrieť na predstavenie. Často nám pomáhali natiahnuť káble z ich domácností, požičať stoličku, koberec pod aparatúru či udržiavať v kľude húf detí, ktoré boli doslova všade.
žiaden rozdiel medzi hviezdami a publikom
Podľa reakcií miestnych na celej čiare vyhrávali temperamentné, rytmické piesne z oblasti Balkánu, samozrejme, nechýbala rómska hitovka Rumelaj. So zatajeným dychom si dokázali vypočuť aj slovenskú ťahavú Odavac še budu. Najväčší úspech vždy zožal open-mic – na „pódium“ sme pozvali miestne talenty, nech nám prídu zahrať a zaspievať s ocenením, aké si zaslúžia. Dostali ozvučenie, pozornosť a potlesk.
wellin nagyová
Tu vznikali najdojímavejšie momenty pre všetkých. Vystupujúce deti mali 8 – 17 rokov, ale dokázali interpretovať svoje piesne skoro profesionálne. A to zďaleka nie všetky majú prístup k hudobnému vzdelaniu. Asi desaťročného Karolka naučil hrať otec – gitarista, napriek tomu nás všetkých schoval do vačku, hádzal tam na každú dobu iný akord ako jazzman, a držiac gitaru bez popruhu, len tak vo vzduchu, kráčal a spieval. Open-mic skončil vždy zmazaním rozdielov medzi hviezdami a publikom, napokon sme hrali všetci spolu v jednej kope. Ešte sme porozdávali fotky s podpismi, porozprávali sa, pohrali sa s deťmi a plní zážitkov sa išli vyspať na ďalší náročný deň.
bez nenávisti
Čo na tom bolo nezvyčajné? Skoro nič. Až na to, že sme nemali jedinú negatívnu reakciu, jediný nepríjemný zážitok, jediný hejt, jediné odsúdenie toho, kto sme a čo robíme. Napriek veľkej spontánnosti, ktorá občas prerástla v chaos, sa nikomu a ničomu nič zlé nestalo a nikto na nás nebol ani trochu nepríjemný. Skoro som neverila, že som na Slovensku. Vlastne to bolo ako na akomkoľvek inom gadžovskom koncerte. Vládla všestranná spokojnosť, s bonusom výnimočne vrelých a bezprostredných reakcií, akých by sme my, umelci, pokojne zniesli v našich kultúrnych kruhoch viac.
wellin nagyová
Napokon sa nám podarilo priniesť tam to, čo sme chceli: našu hudbu, aparatúru, zábavu, našu prítomnosť, čas a ochotu venovať sa ľuďom, ktorých väčšina ani nechce vidieť. To, čo sme určite priniesť nechceli, boli: predsudky, posudzovanie, povyšovanie sa, názory, teórie, normy. Neprišli sme nikoho nič učiť, nikoho meniť ani prerábať, naopak, veľa sme sa naučili my. Neprišli sme nič rozdávať, napriek tomu sme veľa dostali. Dostali sme nálož vďačných a úprimných privítaní, úsmevov, pohľadov, pohladení, otázok, pozvaní a veľkých malých príbehov. Čo nás dostalo najviac, stretli sme tam ľudí, ktorí majú napriek hromade vlastných problémov a zlých skúseností s majoritou stále chuť žiť a zažívať radosť s otvoreným srdcom aj mysľou. A to je niečo, čo by sa od nich mohli naučiť mnohí z nás.
prinášať nehu
S istotou môžem povedať, že Radikálne nežné turné nás všetkých zasiahlo a zmenilo. A v čom teda bolo radikálne? Po spŕške negatívnych komentárov, ktoré sme po návrate schytali na sociálnych sieťach Nehy!, sme zistili, že prostá prítomnosť s druhým človekom, aj keď nemusíme súhlasiť s jeho životným štýlom či názormi, ani nechceme alebo nedokážeme vyriešiť jeho problémy, je na Slovensku stále šokujúca. Priniesť niekam len tak hudbu a radosť bez vedľajších úmyslov, bez presadzovania našich predstáv je nemysliteľné. A neodpustiteľné. No odreagovať sa pri spoločnom zážitku majú nárok všetci – aj bohatí, aj chudobní, zamestnaní, nezamestnaní, aj s desiatimi deťmi, aj bez, aj tí, ktorí mali šťastie, aj tí v ťažkej životnej situácii. A možno práve tí úplne najviac. Preto sme tam šli. Rozdávať obyčajné ľudské teplo a blízkosť totiž môžeme vždy a všade, a ani to veľa nestojí. Aj keď sme možno nijako radikálne nezmenili životy Rómov v osadách, zase sa nám ukázalo, že prinášať nehu aj do najzabudnutejších končín sveta má svoj zmysel.
Stránka skupiny https://www.facebook.com/nehavisions
Stránka autorky https://www.facebook.com/Ciernaluna/
Ak si predplatíte digitálne predplatné alebo tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.