kam do galérie:
mesiac fotografie
Pokračuje Mesiac fotografie, celý jeho program si môžete prejsť na webovej stránke festivalu.
plan.art pre tento víkend vyberá opäť niekoľko výstav
kolorovaná fotografia
Výstava zostavená zväčša z originálov predstavuje fenomén kolorovania fotografických vyobrazení od najstaršej v praxi používanej techniky po súčasné tendencie. Vniesť fotografiám farbu sa vynálezcovia snažili od samého začiatku fotografie. Veľmi často tak urobili pri slaných papieroch, niektoré z techník dokonca boli na efekte kolorovania priamo postavené. Aj keď všeobecne sa kolorovanie fotografií vykonávalo menej často, bolo bežné, že významné fotografické firmy v 19.storočí disponovali popri retušéroch prevádzkou na maľovanie podľa fotografií a ich kolorovanie. Veľmi rozšírené bolo kolorovanie diapozitívov, ktoré sa na prelome 19. a 20.storočia stalo veľkou módou. Obľubu ich projekcií vystriedal biograf, kolorovanie pozitívov nahrádzali prvé techniky farebnej fotografie, takže v dvadsiatych rokoch 20.storočia kolorovaná fotografia pomaly ustupovala zo svojej slávy. Znovu sa potom objavila ako výraz tvorivého názoru od konca šesťdesiatych rokov 20. storočia a ako reakcia na masovú obľubu farebných fotografií z minilabov. V 21.storočí sa kolorovalo v stále sofistikovanejších počítačových programoch a ručné kolorovanie sa objavilo opäť ako výraz tvorivej originality a ako reakcia na všadeprítomné digitálne fotografovanie.
kde: Stredoeurópsky dom fotografie
zoltán Berekméri – Citlivý dekadent
Najvýznamnejším tvorivým obdobím Berekmériho kariéry boli päťdesiate a šesťdesiate roky. Jeho fotografie, ktoré podávajú správy o týchto rokoch, nepribližujú vtedajší život s obvyklým príslušenstvom, znakmi a javmi, ale reflektujú ho svojím spôsobom videnia, v ich obraze samotnom. Kontemplatívna, introspektívna povaha jeho diel, ktoré nesú určité štýlové rysy, je autorovým vedomým úsilím. Jeho vynikajúce kompozičné a priestorové videnie je pozoruhodné a jeho citlivosť na svetelné a tieňové efekty, imagináciu a abstrakciu je rozhodujúca a signifikantná v celom jeho diele.
Berekméri bol presným pozorovateľom drobných okamihov, jeho tiché, ale emocionálne bohaté obrazy akoby odtrhnuté od reality, uchovávajú odtlačky nadčasového, bezpriestorového sveta. Zoltán Berekméri sa usiloval o to, aby jeho fotografie zachytávali realitu umeleckým spôsobom, jeho obrazy a spôsoby prezentácie majú piktorialistický charakter. Berekmériho vzrušujúce kompozície sú nabité hrou svetla a tieňa a dynamikou utváranou napätím kontrastných vizuálnych foriem, ako v odrazoch na vlnách v rieke alebo v tieni vrhnutom na tvár. Jeho hlavným žánrom sú zátišie a krajina. Svojím umením pôsobil proti dominantným žánrom a trendom vtedajšej doby. Berekmériho snímky (na rozdiel od fotografických diel jeho súčasníkov) sú totiž takmer bez sociografických či dokumentárnych vplyvov. Jeho práca sa navyše vyznačovala vysokou technickou (remeselnou) zručnosťou a starostlivým spracovaním.
kde: Maďarský inštitút v Bratislave
vladimir 518 – Vše, co si o sobě myslím, mi začalo připadat bytostně podezřelé
Už iba do 28. novembra si môžete pozrieť výstavu grafika, hudobníka Vladimira 518. Ako sa dočítame v sprievodnom texte kurátora Radka Wohlmutha: “Jak naznačuje název nejnovějšího cyklu obrazů a prací na papíře, který multimediální umělec Vladimir 518 vytvořil pro prostor Platformy15, stala se hlavním tématem jeho momentálního vizuálního uvažování introspekce. Přesto že se zdá být v centru zájmu především sebereflexe, jinými slovy hlava a vše, co se v ní děje, včetně sebezpochybňování a postupující destrukce osobnosti, to k čemu se Vladimir518 ve skutečnosti vyjadřuje asi nejvíc je reflexe doby plné virtuálního předstírání konfrontované s reálným tlakem každodennosti.”
kde: Platforma 15, Písecká 15, Praha
kedy: ut – so 14 – 18 h
v plenéri:
fatimah Hossaini – Za závojom
Výstava sa koná v rámci festivalu Mesiac fotografie 2023 a nájdete ju až do konca roka v Uličke fotografie, čiže na Prepoštskej ulici
Fatimah Hossaini, 30-ročná afganská umelkyňa, fotografka, kurátorka a vystavovateľka, pochádza z Teheránu v Iráne. Do svojej tvorby prináša jedinečnú kombináciu umeleckej excelentnosti a obhajoby práv, vďaka čomu je uznávaná nielen na národnej, ale i medzinárodnej úrovni. Fatimah získala titul Bachelor of Arts v odbore fotografia na Teheránskej univerzite, ktorým si doplnila svoje predchádzajúce štúdium v odbore priemyselného inžinierstva. Pod jej rôznorodú kariéru sa podpísal hlboký záväzok voči sociálnym témam v pozícii aktivistky za práva utečencov a oddanej obhajkyne práv afganských žien. Ako zakladateľka umeleckej organizácie Mastooraat a laureátka prestížnej medzinárodnej ceny Hypatia sa Fatimah Hossaini etablovala na globálnej umeleckej scéne. Jej umeleckú cestu charakterizuje rozprávanie silných príbehov, ktoré sa hĺbkovo venujú komplexným témam identity a ženskosti v afganskom kontexte. Jej diela vyžarujú živé farby a vášnivý výraz, jej výnimočnosť však spočíva najmä v inscenovanej fotografii, ktorá je charakteristickým znakom jej tvorby. Fatimine umelecké diela si našli svoje miesto na medzinárodnej scéne a boli vystavované na skupinových výstavách a umeleckých festivaloch po celom svete, od New Yorku až po Južnú Kóreu, Rakúsko, Indiu atď. Jej práce sa objavili aj na stránkach domácich aj medzinárodných periodík.
V dôsledku udalostí, ktoré vyvolala jej neochvejná oddanosť k jej rodnej krajine, Fatimah Hossaini v auguste 2021 otvorila novú kapitolu svojho života. Po nástupe Talibanu k moci v Afganistane urobila ťažké rozhodnutie a opustila svoj domov. V súčasnosti žije v exile v Paríži.
HERstory
Keď sa pozrieme na históriu a na to, ako sa o nej učíme, zistíme, že jej hlavnými rozprávačmi sú najmä muži a iba výnimočne sa objavujú aj ženy. Vďaka výstave HERstory organizácie Post Bellum sa môžete začítať do 15 príbehov žien, ktoré spája silná vôľa – práve tá im pomohla presadiť sa, uspieť, alebo dokonca prežiť. Ich príbehy sú inšpiratívnym príkladom, ako sa aj v ťažkej dobe a situácii dá vzoprieť, byť silnými a cieľavedomými.
– do 30. novembra, exteriér pred Novou Tržnicou na Trnavskom mýte
kam do divadla
noc divadiel
Tretia novembrová sobota bude aj tento rok patriť divadelným zážitkom. „Tento rok máme prihlásených 58 divadiel, kultúrnych inštitúcií, centier či umeleckých škôl. Program sa uskutoční v 30 mestách a obciach po celom Slovensku,“ uviedol Dušan Poliščák z Divadelného ústavu, ktorý je každoročne koordinátorom podujatia. Tohtoročným mottom podujatia je Sen noci divadelnej. Motto obsahuje hravý odkaz na svetoznámeho dramatika Shakespeara a snahou koordinátora bolo, aby mal aj vizuál hravú a snovú atmosféru. „Práve v divadelnom priestore môžeme snívať celkom bdelo, jedinečne, v niečom neprenosne, ale zároveň všetci v jeden okamih spolu. Príbehy Noci divadiel budú pestré, ale v jeden deň v rôznych kútoch Slovenska nás všetkých, ktorí tieto príbehy budeme na javiskách či v hľadiskách prežívať, spojí divadelný zážitok,“ dodala riaditeľka Divadelného ústavu Vladislava Fekete.
Kompletný program Noci divadiel nájdete tu.
čo čítať
reálne reálno fotografických portrétov Mira Nôtu
A ešte jeden odkaz na Mesiac fotografie. Už sme vám dávali do pozornosti výstavu Portréty Mira Nôtu v Galérii Umelka (pozor prístupná je už tento víkend!), na ktorej nájdete asi 30 portrétov osobností slovenského filmu naprieč rôznymi profesiami. Viac portrétov ponúka publikácia, ktorá vychádza pri príležitosti výstavy. Autorom kurátorského textu je filmový a výtvarný teoretik Juraj Mojžiš, podľa ktorého Nôtove portréty reprezentujú zvláštny druh prítomných okamihov a zároveň ho čímsi presahujú. „Čím osobnejší je autentický priestor vari každého Nôtovho portrétu, tým pravdivejší je fotografický obraz. Patrilo by sa hovoriť o osobitosti preniknutej citlivosťou, ktorá zodpovedá doslova zlomkom sekundy. Navyše, tie zlomky sekundy si predpokladateľne nárokujú svedčiť pod prísahou času, v ktorom sa majú potvrdiť svedectvá priam dejinných rozmerov, pretože Miro Nôta z nich naskicoval nezvyčajnú a nezvyčajne presvedčivú komunikačnú správu.“ Knihu pokrstii režisér Jaro Vojtek a režisérka Miriam Petráňová, generační kolegovia Mira Nôtu.
eugen Gindl: Proti srsti
14. novembra sme si pripomenuli druhé výročie úmrtia Eugena Gindla. Aj pri tejto príležitosti môžete opäť (alebo po prvý raz) siahnuť po jeho knihe Proti srsti, ktorá vyšla v tomto roku v novom vydaní vo vydavateľstve Absynt.
Táto kniha nie je len pozoruhodnou kronikou prvých desaťročí 21. storočia, je to možno aj návod na čítanie budúcnosti. Eugen Gindl totiž nepísal o svete, ktorý je dôverne známy a ohmataný, ale o svete, ktorý treba neustále objavovať a učiť sa v ňom žiť. Azda aj preto sú dnes jeho texty čoraz aktuálnejšie.
Názov Proti srsti je v tomto prípade veľmi presný. Jeho stĺpčeky, fejtóny a glosy neboli veľmi pohodlné. Naopak, dráždili a omínali. Ukazovali nám totiž, že aj my sa podieľame na krivde vo svete – ak nie inak, tak tým, že si pred ňou pre vlastné pohodlie a pokoj zatvárame oči. Do každého svojho textu dokázal primiešať aj svoje životné či čitateľské zážitky.
martin Bútora: Tváre a dátumy v spätnom zrkadle
Martin Bútora si v piatok prevzal ocenenie Biela vrana za dlhodobý prínos. „Krajina, ktorá by mala vo svojom verejnom živote viac Martinov Bútorov, by bola nepochybne krajinou, v ktorej by sa žilo šťastnejšie a spokojnejšie. Takých ľudí však žiaľ viac nemáme. Takých, ktorí za svoj život nikdy neuhnú a nesklonia sa pod žiadnymi tlakmi, a pritom nikdy nerozdeľujú. Martin Bútora stelesňuje takú verejnú postavu, dôsledne a neprestajne spájajúcu Slovensko, pretože to je v jeho ľudskej, spoločenskej a politickej prirodzenosti. Dnes je Martin Bútora osobitne dôležitý: už len preto, že je stelesnením viery v občiansku spoločnosť, ktorá, ako sa ukazuje, bude na Slovensku znovu pod paľbou,“ uviedla členka Rady Bielej vrany Marta Šimečková.
Vo vydavateľstve Artforum / Inštitút pre verejné otázky vyšla kniha, ktorá ponúka jeho krátke zamyslenia nad zlomovými dejinnými okamihmi uplynulých desaťročí zaľudnené osobnosťami, ktoré ovplyvňovali domáce i svetové dianie. Figurujú v nich rodáci z Bratislavy – legendárny rakúsky novinár Hugo Portisch či rabín Romi Cohn, ktorý ako chlapec bojoval v SNP a zaslúžil sa o vybudovanie memoriálu Chatama Sofera – i postavy vyčnievajúce z Prahy – Václav Havel, Petr Pithart, Jan Sokol.
kam do kina:
jeff Koons - intímny portrét
Intímny portrét Jeffa Koonsa, ktorý je všeobecne považovaný za jedného z najvplyvnejších, najpopulárnejších, ale i najspornejších a najkontroverznejších umelcov našej doby. Urobte si názor sami. Výtvarný dokument Jeff Koons – intímny portrét odhaľuje súvislosti, ktoré sa skrývajú za osobou, umelcom a značkou Koons. Ide o intímny prieskum vedomia nekonvenčného umelca, ktorého cieľom je zistiť, čo motivuje a formuje jeho výnimočnú fantáziu.
Vďaka prístupu do Koonsovho rodinného domu v Yorku v Pensylvánii nahliadneme do umelcových koreňov i každodenného života. Pozrieme sa s ním do jeho rozsiahleho newyorského ateliéru, kde pracujú desiatky maliarov, sochárov a grafikov. Vydáme sa s ním na turné po jeho výstavách – do Kataru aj na grécky ostrov Hydra. Snímka ukazuje Koonsove diela ako Play-Doh, Šteňa, Balónový pes, Banalita, Michael Jackson a bubliny, Tulipány, Homár, Ružový panter a ďalšie.
Réžia: Pappi Corsicato
kde: Kino Nostalgia, Bratislava
kedy: 18. november o 18:00
karaoke Blues
Nový film Akiho Kaurismäkiho je minimalistickou melancholickou romancou , plnou suchého humoru, ktorá získala Cenu poroty na MFF Cannes 2023 Nie je to iba príbeh dvoch osamelých ľudí, ktorí sa náhodne stretnú uprostred helsinskej noci, ale Kaurismäki tu skladá svojskú poctu filmu, je v ňom množstvo cinefilných odkazov na tvorbu Kaurismäkiho režijných vzorov a priateľov.
z gauča
Tentoraz vyberáme nenápadnú kolekciu Slovenská čítanka, zloženú z krátkych filmov o niekoľkých slovenských autorkách a autoroch, sú medzi nimi nap. Jana Beňová, Mila Haugová, Katarína Kucbelová, Pavol Rankov, Silvester Lavrík či Martin M. Šimečka.
čo počúvať
Pre tento víkend to bude o coveroch.
cat Power Sings Dylan: The 1966 Royal Albert Hall Concert
Cat Power Sings Dylan: The 1966 Royal Albert Hall Concert je živý album americkej speváčky a skladateľky Cat Power nahraný v Royal Albert Hall v Londýne. Cat Power tu znova vytvorila show Boba Dylana v Manchester Free Trade Hall z mája 1966, ktorá bola chybne označená ako nahraná v Royal Albert Hall. Cat Power so skladbami nijako neexperimentuje, nepristupuje ku skladbám so zámerom re-interpretácie. Album ale netrpí prehnanou úctou k Dylanovi, ktorá by bránila vlastnému prejavu speváčky.
25. novembra by Mark Lanegan oslávil svoje 59. narodeniny. A my si ho pripomenieme skladbou, coverom, z jeho prvého sólového albumu The Winding Sheet z roku 1990. Skladbu Where Did You Sleep Last Night od Lead Belly preslávil v rámci slávneho unplugged koncertu Nirvany Kurt Cobain. Ale už tri roky pred tým si ju zaspieval práve s Laneganom na jeho sólovom debute. Toto spojenie nie je náhodné, napokon Lanegan so skupinou Screaming Trees boli na začiatku éry grunge. O vzniku a nahrávaní skladby píše aj vo svojich memoároch, ktoré nedávno vyšli aj v českom preklade Zpívej pozpátku a plač.
A na záver ešte spomienka na štvrtkový koncert v .klube pod lampou. GARAGE & TONY DUCHÁČEK, pred ktorým sme stihli aj krátky rozhovor.
trochu z atmosféry koncertu na fotkách Mira Ulmana
Sú ľudia, pre ktorých underground nie je iba póza, či spomienka z mladosti, ale majú ho v sebe. Inak žiť, rozmýšľať, cítiť nevedia a nechcú. Jeho hlas a štýl spevu, rovnako ako aj texty plné slangu, zvláštnych spojení a obrazov sú jedným z najvýraznejších zvukov tohto kmeňa. Tony Ducháček pre plan.art rozpráva o slobode aj v dobe neslobody, (ne)poézii svojich textov, Iggym Popovi v slipoch, Žižkove aj Berlíne, politike bez noblesy, ktorá odišla s Karlom S., aj o tom, že dnes už je Tony Ducháček na pódiu a Tony Ducháček mimo pódia presne ten istý muž.
PLAN.ART vám praje príjemné víkendové dni!
Ak si predplatíte digitálne predplatné alebo tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.