v kaviarni na Námestí slobody sa stretávame s dvoma legendami: s Ladislavom „Agnesom“ Snopkom, kultúrnym organizátorom, porevolučným ministrom kultúry a, ako ho Marián svojho času označil, „spájateľom“ podľa jeho dobrej vlastnosti spájať dokopy umelcov, ktorí predtým spolu nikdy nehrali. Vďaka nej si Marián zahral (a dokonca aj nahral album) s ďalšou legendou, s pesničkárom Vladimírom Mertom. Najviac ich spoločných spomienok sa viaže k osemdesiatym rokom, k časom, keď Marián vykročil svojou vlastnou cestou, ale ich hlboké priateľstvo pretrvalo až do konca.
Agnes: „S Mariánom som sa zoznámil v októbri 1968, keď som v Košiciach študoval medicínu. Áno, aj také sa mi pritrafilo. Na izbe som býval so svojím najlepším kamarátom Paľom Vaškovičom, mladším bratom Vila Vaškoviča. Vilo raz doviedol k nám na internát na Terasu Mariána Vargu a technika Prúdov Jana Sedala. Nastalo bujaré tešenie sa zo života, inak povedané, strašne sme pili. Ale neskutočne. Problém bol však v tom, že večer mal mať Marián koncert s Prúdmi v synagóge. Okolo šiestej-pol siedmej sme zistili, že o ôsmej je koncert a Marián je nie celkom použiteľný a Jano dokonca nepoužiteľný. Našťastie, medici pobehali po izbách a doniesli dexfenmetrazín a nejaké kofeínové injekcie a narvali to do Mariána. Prišli sme na miesto koncertu a doteraz mám pred očami, ako spoza hammondu Marián pozerá na mňa hmlistým, ale šťastným pohľadom s výrazom my vieme svoje. Zahral to skvele. Čo bolo horšie, Jano, ktorý v tom čase na Prúdy svietil, v polovici koncertu skolaboval a záchranka ho musela odviezť do nemocnice, ale to sme zistili až po koncerte.“
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.