Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Pozsony Dance Club rozpráva príbeh jednej bratislavskej kaviarne a jej hostí

.bibiána Kristína Danitová .kultúra

„Som bratislavská kaviareň. Jedna úplne konkrétna. Tu, neďaleko. Na námestí, ktoré nesie rovnaké meno ako toto divadlo,“ hovorí Zuzana Kronerová v úvodnej scéne inscenácie Pozsony Dance Club Divadla Pavla Országha Hviezdoslava.

Pozsony Dance Club rozpráva príbeh jednej bratislavskej kaviarne a jej hostí Ľuboš Kotlár

kaviareň je javiskom príbehov jej hostí, ktorých životy sa odohrávajú v neľahkých časoch. Niektorí im vzdorujú, iní sa im prispôsobujú. Výnimkou neboli ani hostia našej kaviarne nachádzajúcej sa v bratislavskom hoteli Carlton. Tá nám robí sprievodkyňu našou vlastnou históriou. „V inscenácii Pozsony Dance Club sme hlavnými postavami my všetci, z malých osobných dejín sa tu stávajú veľké dejiny našej krajiny,“ hovorí dramaturgička a spoluautorka hry Tereza Hladká.

Divadelné predstavenie autoriek Valérie Schulczovej a Terezy Hladkej je prierezom najvýznamnejších udalostí našich moderných dejín. Ich Bratislava je „mesto, ktoré začína stále odznova, ale minulosť ho aj tak znovu dobehne“. Bez ohliadnutia sa za minulosťou a jej kritického zohľadnenia sa nedokážeme posunúť smerom k lepšej budúcnosti. „V inscenácii zaznie veta, ktorú hovorí mladá kaviareň, mladá republika: Predo mnou vidno, za mnou tma,“ hovorí dramaturgička Tereza Hladká. „Myslím si, že, žiaľ, my za sebou vidíme tmu a často zabúdame na to, čo bolo, a stále myslíme dopredu. Zabúdame, že minulosť formuje našu prítomnosť a budúcnosť.“ 

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite